V marci uplynulo šesť rokov od potvrdenia prvého prípadu nákazy na Slovensku. Strach a neistota vtedy zasiahli každého z nás. Aj keď je táto pandémia už dlhšie minulosťou, čoraz viac sa objavujú prípady ľudí s postcovidovým syndrómom - takzvaným long covidom. Tridsiatnička Zuzana nám otvorene porozprávala, ako jej táto diagnóza komplikuje život.
Mnohí z nás už aj zabudli na to, že nejaká pandémia bola. No sú aj takí, ktorí následkami trpia dodnes - zdravie majú podlomené a kvalitu života výrazne zhoršenú.
„Keď sa ráno zobudím, je to ako keby som mala telo nabité len na 30 percent a musím si dobre premyslieť, čo v ten deň urobím a na čo miniem energiu,“ opísala Zuzana. Ak sa rozhodne urobiť nejaké domáce práce, nevládze už vykonať nič iné.
Zuzana má 34 rokov. Kedysi bola vitálna, chodila na turistiku a aj do práce. Bola školskou psychologičkou. Teraz si musí už po 10 minútach chôdze ľahnúť a odpočívať v tichu bez vnemov, často aj v tme. Máva bolesti, je unavená a nevládze.
Jej problémy sa začali pred tromi rokmi po nakazení covidom-19. Mala síce ľahký priebeh, no po jeho odznení si všimla, že má čoraz viac ťažkostí.
„Nastúpili aj také zvláštnosti, ako tras v končatinách, veľká slabosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, vyšší krvný tlak,“ spomína mladá žena s tým, že najväčšie bolesti dodnes cíti v nohách a chrbte.
„Ide o stav, ktorý pretrváva po infekcii Covid... U niektorých trvá kratšie, tri mesiace, u iných dlhšie, aktuálne aj šesť rokov,“ uviedla
Silvia Dobrodenková, infektologička a špecialistka na tropickú medicínu.
Ide o súbor rôznych príznakov, pričom odkazujú na poruchu imunitného systému, endotelu, neurologického systému: „A keďže tieto systémy máme všade po celom tele, postihnutý môže byť každý orgán a rôzne intenzívne, čiže tie príznaky sú u každého pacienta iné.“
Sama lekárka priznáva, že pociťuje tiež ťažkosti, ktoré odštartoval Covid-19. Stretla sa však aj s tým, že jej niektorí kolegovia neverili. A práve preto sa rozhodla v problematike long covidu vzdelávať a venuje sa pacientom, ktorým iní neveria.
Zuzana spomína, že v tom najhoršom období postcovidu sa nevedela sama ani najesť či prejsť na toaletu a potrebovala pomoc.
Keď sa jej stav zhoršoval, chodila po rôznych lekároch, kde sa vlastne nič vážne nepreukázalo. Až napokon sa dostala k neurologičke, ktorá poukázala na možnú súvislosť s ochorením Covid-19.
Lekárka Silvia Dobrodenková hovorí, že pacienti zhodne pociťujú únavu, ktorá nie je obvyklá a pretrváva dlhšiu dobu. Typicky tiež majú poruchy koncentrácie a pamäte, či problémy s rečou. Objavujú sa tiež kardiovaskulárne príznaky.
„Liečba bola zväčša analgetická a v konečnom dôsledku mi ani nepomohla, ani neuškodila... Len to bolo posúvané od jedného lekára k druhému, ale nikto mi nevedel pomôcť,“ spomína Zuzana na snahy o riešenie jej problémov.
Podľa lekárky to pri pacientoch s long covidom často vyzerá tak, že sú zdraví - ich testy dokopy nič neukazujú. Napriek tomu majú ťažkosti. Preto sú často aj hospitalizovaní či posielaní na psychiatrické vyšetrenia.
Zuzana spomína, že sa snažila vrátiť do práce aspoň na polovičný úväzok. Avšak bolesti, mentálne zaťaženia a únava jej návrat do normálneho života nedovolili.
Lekárka hovorí, že by bolo dobré zriadiť ambulanciu, ktorá by sa pacientom s dlhodobým covidom venovala. Sama Zuzka hovorí, že sa cíti ako mimo systému, aj toho sociálneho, aj zdravotného. Podľa jej slov o pacientov s týmito ťažkosťami nie je postarané.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
