Chcú im znížiť príspevky na zamestnancov a zvýšiť DPH. Sociálne podniky sa búria proti navrhovaným zmenám v zákone o sociálnych službách. Týkajú sa asi 680 podnikov, ktoré zamestnávajú okolo 8000 ľudí. Hovoria, že dávajú prácu ľuďom, ktorí by inak boli nezamestnateľní. Keby sa vraj plánované zmeny dostali do praxe, takíto ľudia by iba sedeli doma a poberali sociálne dávky.
Katka pracuje v sociálnom podniku ako čašníčka už šiesty rok a je veľmi spokojná. „Mojou úlohou je starať sa o hostí, obsluhovať ich, aby bolo všetko v poriadku, stoly boli čisté, aby sa cítili dobre oni aj ja,“ povedala Katka.
Andrea Miková je riaditeľka sociálneho podniku v Košiciach. Zamestnáva celkovo 33 ľudí a z toho dve tretiny sú zdravotne znevýhodnení ľudia.
„Väčšinou ide o mentálne znevýhodnenie, ľudí, ktorí majú prvky autizmu, Aspergerov syndróm, detskú mozgovú obrnu a rôzne psychické problémy,“ opísala riaditeľka.
Najviac znevýhodnených ľudí tu pracuje v kaviarni, ale tiež aj v cukrárenskej výrobe. Všetky koláče a zákusky si pripravujú sami. Rovnako tak majú dielničku, kde tvoria najrôznejšie výrobky určené na predaj. Tam sú najmä autisti, ktorí nemajú radi rušné prostredie.
Každý zamestnanec má pracovného asistenta, ktorý mu so všetkým pomáha.
„Títo ľudia napríklad nepracujú s hotovosťou, nezveruje sa im nejaká rozhodovacia činnosť, nemôže sa im zveriť napríklad poplašné zariadenie či nejaké stroje. Čiže musí tu byť vždy niekto, nejaký zdravý zamestnanec, ktorý má za nich zodpovednosť,“ vysvetlila riaditeľka podniku.
Riaditeľom sociálneho podniku v Bratislave je Peter Štaffen. Zamestnáva nielen ľudí s mentálnym, ale aj fyzickým postihnutím.
Riaditelia sociálnych podnikov, ktorí nás oslovili tvrdia, že navrhované zníženie vyrovnávacích príspevkov z 1600 na 915 eur vážne ohrozí ich fungovanie.
„Dnes sú príspevky poskytované tak, že sú určené pre ľudí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie štát preplatí 75 percent z celkovej ceny práce. Dnes to teda zhruba vychádza na tých 1600 eur,“ ozrejmil Štaffen.
Štát znevýhodneným ľuďom znižuje príspevok takmer o polovicu. Zároveň štát zvýšil DPH z piatich na 23 percent, čo je obrovský nárast, povedala Miková.
Sociálne podniky adresovali na ministerstvo práce petíciu s takmer 20-tisíc podpismi. Dúfajú, že novela v takejto podobe neprejde.
Ministerstvo zareagovalo, že schvaľovanie novely zákona sa odložilo. Dôvodom je, že ministerstvo financií do nej chce presadiť novú úpravu DPH pre sociálne podniky.
„Cieľom tejto novely je odstránenie špekulantov, ktorí sa skrývajú za sociálne podniky a využívajú ich zvýhodnenia na trhu, pričom takýto druh neplní svoju pôvodnú úlohu. Zároveň aj zabezpečiť udržateľnosť systému, keďže eurofondové prostriedky, ktoré boli na to vyčlenené, sa onedlho vyčerpajú,“ uviedla Zuzana Viciaňová z tlačového oddelenia ministerstva práce.
Riaditeľka sociálneho podniku z Košíc hovorí, že by boli ochotní podieľať sa na konsolidácii, ak by bola v nejakej únosnej miere. Ale táto zmena je pre nich veľmi veľká a nárazová.
Podľa Petra Štaffena napríklad minulý rok priniesli sociálne podniky do verejného rozpočtu takmer 55 miliónov eur. „Od vzniku sociálnej ekonomiky je tento systém ziskový,“ uviedol s tým, že to potvrdila aj analýza Slovenskej akadémie vied, tkorá jednoznačne preukázala ziskovosť týchto podnikov a prínos financií do štátneho rozpočtu.
Ak niekto zneužíva napríklad zníženú päťpercentnú DPH, treba ho potrestať. Ale nie za cenu zničenia celého systému, ktorý funguje dobre, hovoria v sociálnych podnikoch. Nižšie platby by znamenali zvýšenie cien ale prepustenie tých najslabších zamestnancov.
Schvaľovanie novely zákona sa nateraz odložilo. Dokedy si sociálne podniky budú môcť oddýchnuť, je nejasné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
