Svet nekonečných možností formuje mladú generáciu viac než čokoľvek predtým. Odborníčka upozorňuje, že popri technológiách by rodičia aj školy nemali zabúdať na rozvoj charakteru, kritického myslenia a osobnej zodpovednosti.
Mladí ľudia z generácie Z vyrastali v úplne inom svete než ich rodičia. Mobilné telefóny, sociálne siete či umelá inteligencia sú pre nich prirodzenou súčasťou každodenného života. Odborníčka na charakterové vzdelávanie Miroslava Duranková z Akadémie veľkých diel upozorňuje, že práve preto je dnes dôležité venovať pozornosť nielen vedomostiam, ale aj rozvoju charakteru a kritického myslenia.
Ľudia narodení približne medzi rokmi 1997 až 2012 patria do takzvanej generácie Z. Dnes ide najmä o mladých vo veku približne od 15 do 30 rokov. Podľa Miroslavy Durankovej ich najviac odlišuje od predchádzajúcich generácií to, že vyrastali prakticky neustále online.
„Je to generácia, ktorá už vyrastala s mobilom v ruke. My, mileniáli, sme sa k technológiám dostali až neskôr, počas strednej alebo vysokej školy. Pre nich je digitálny svet prirodzený,“ vysvetlila.
Technológie podľa nej zásadne ovplyvňujú spôsob života mladých ľudí. Dnešná generácia si množstvo vecí zjednodušuje cez aplikácie, sociálne siete či nástroje umelej inteligencie. Zároveň má prístup k neporovnateľne väčšiemu množstvu informácií než generácie pred nimi.
Napriek technologickým rozdielom však odborníčka tvrdí, že v mnohom sú dnešní mladí podobní svojim rodičom či starým rodičom. „Aj oni sa hľadajú, objavujú sami seba a snažia sa nájsť svoje miesto vo svete. Rozdiel je v tom, že majú oveľa viac možností a oveľa širší priestor, z ktorého môžu čerpať,“ priblížila.
Podľa nej je preto dôležité, aby rodičia aj učitelia venovali pozornosť nielen školským výsledkom, ale aj tomu, akými ľuďmi mladí vyrastajú. „Nestačí sústrediť sa iba na učivo. Potrebujeme rozvíjať aj rozum a srdce človeka. Práve charakter bude v rýchlo sa meniacom svete čoraz dôležitejší,“ upozornila.
Podľa nej sa charakterové vzdelávanie netýka iba slušnosti alebo morálnych hodnôt. „Do charakterového vzdelávania patrí aj rozvoj kritického myslenia, logického uvažovania, trpezlivosti či schopnosti správne vyhodnocovať situácie,“ vysvetlila.
Charakter môže rozvíjať aj šport, hra na hudobný nástroj či bežné vyučovanie v škole, ak učiteľ vedie deti k disciplíne, poctivosti alebo schopnosti premýšľať. „Jedno bez druhého nefunguje. Aby sme vedeli robiť správne rozhodnutia, potrebujeme nielen odvahu a láskavosť, ale aj schopnosť kriticky myslieť,“ dodala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
