Pacienti často zostávajú zaseknutí v systéme a v realite, ktorú denne žijú.
Niektorí by na pandémiu ochorenia COVID-19 najradšej zabudli, iní s jeho následkami bojujú dodnes. Aj keď sa z ochorenia dostali, takzvaný postcovidový syndróm obrátil ich život naruby.
„Od prvého COVID-u v roku 2021 sa mi stratila schopnosť vnímať vône, pachy,“ hovorí pani Mária.
Únava, bolesti svalov, výkyvy tepu či problémy so srdcom. To sú príznaky, ktoré sa vracajú aj dlho po prekonaní ochorenia.
„Mala som už aj zlomeninu, povedali, že môže byť dôsledok zápalu, lebo som vôbec nespadla a zlomili sa mi tri kosti. Čiže ten zápal akoby úraduje v tom tele,“ hovorí pani Eva, ďalšia pacientka.
Mnohí pacienti chodia od lekára k lekárovi a hľadajú odpovede. Problémom je aj to, že takzvaný long COVID nemá jasnú definíciu.
„Nie je to jedna choroba, ale súbor rôznych chorôb alebo príznakov a syndrómov, ktoré buď vznikli v súvislosti s ochorením COVID-19, alebo sa významne zhoršili po prekonaní,“ vysvetľuje infektológ Peter Sabaka.
Odborníci preto hovoria, že nám treba centrá, kde by pacientov vyšetrili komplexne.
„Ministerstvo zdravotníctva vydalo štandardný diagnostický postup a štandardné terapeutické postupy - odporúčania - pre pľúcnu rehabilitáciu a respiračnú fyzioterapiu postcovidových pacientov. Dostupný je na webovej stránke,“ uviedol rezort zdravotníctva v stanovisku.
Postupy sú však pre lekárov. Pacient stále nevie, na koho sa má obrátiť. Ministerstvo tvrdí, že najskôr na všeobecného lekára a potom na potrebného špecialistu.
„Bolo by naozaj fajn, keby existovali centrá pre starostlivosť o pacientov s dlhodobým COVID-om. Avšak, ako hovorím, je to veľmi ťažké, keďže sa nejde o jedno ochorenie,“ myslí si Sabaka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
