Hoci je Simona odkázaná na invalidný vozík a podľa úradného posudku potrebuje pomoc inej osoby, štát jej nepriznal osobnú asistenciu ani finančný príspevok.
Virálne video mladej Slovenky Simony rozvírilo na sociálnych sieťach silnú diskusiu o pomoci zdravotne znevýhodneným ľuďom.
Napriek tomu, že je odkázaná na invalidný vozík a podľa úradného posudku potrebuje pomoc inej osoby, štát jej nepriznal osobnú asistenciu ani peňažný príspevok.
V decembri roku 2023 bola úplne zdravá, o 10 mesiacov neskôr sa šťastne vydala. V decembri roku 2024 sa jej stal úraz, po ktorom odchádzala z nemocnice s chodítkom. Jej stav sa začal zlepšovať, no v decembri roku 2025 po náhlom zhoršení zdravotného stavu skončila na vozíku.
Simona dostala rozhodnutie v deň, keď zverejnila video na sociálnych sieťach. „Prišlo mi, že nemám ťažké zdravotné postihnutie ani ťažkú poruchu mobility. Pre mňa je to úplne nepochopiteľné, pretože som na vozíku a zároveň mi sami napísali, že potrebujem pomoc pri bežných veciach,“ opísala pre TNLIVE.sk.
Z dokumentov, ktorými redakcia disponuje, vyplýva, že úrad ju zaradil do druhého stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu štyroch až šiestich hodín denne, teda približne 120 až 180 hodín mesačne.
V posudku zároveň stojí, že je odkázaná na pomoc inej osoby, no v časti o osobnej asistencii jej určili nulový počet hodín osobnej asistencie za kalendárny rok. Maximálny počet hodín pre rodinných príslušníkov úrad rovnako stanovil na nulu.
Úrad jej zároveň nepriznal ani peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. V dokumente sa uvádza, že „vhodný druh peňažného príspevku sa neurčuje“.
Súčasťou posudku je aj odporúčanie možných sociálnych služieb. Úrad medzi nimi uviedol zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, denný stacionár či opatrovateľskú službu.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pre TNLIVE.sk uviedlo, že Simona podľa vykonanej integrovanej posudkovej činnosti nebola posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Práve splnenie tejto podmienky je podľa zákona nevyhnutné na priznanie osobnej asistencie či peňažných príspevkov na kompenzáciu.
Úrad zároveň vysvetlil, že posúdenie odkázanosti na pomoc inej osoby môže byť vykonané aj pri človeku, ktorý nie je vedený ako osoba s ŤZP, a to na účely sociálnych služieb.
„V dotknutom prípade z vykonanej integrovanej posudkovej činnosti vyplynulo, že žiadateľka nie je fyzickou osobou s ŤZP, teda v rámci integrovanej posudkovej činnosti ani nebolo možné posudzovať jej odkázanosť na osobnú asistenciu,“ uviedlo ÚPSVaR.
Podľa úradu Simona počas konania zároveň nepredložila lekárske nálezy alebo správy, v ktorých by bola uvedená potreba používania invalidného vozíka alebo jeho predpis ošetrujúcim lekárom.
Simona hovorí, že bez pomoci nezvláda množstvo bežných činností. Pomáha jej manžel, ktorý zároveň pracuje, ale aj jej mama či kamarátka.
„Je to každodenný boj – veci, ktoré sú pre iných úplne bežné, sú pre mňa problém. Venčenie psa, nákup, upratovanie domácnosti, vybavovanie v banke, na pošte či na úradoch,“ vysvetlila.
Najviac ju podľa vlastných slov zasiahlo, že v minulosti mala priznaný preukaz ZŤP s doprovodom ešte v čase, keď chodila s pomocou francúzskych barlí. „A teraz, keď mám invalidný vozík, mi ho chcú zobrať, lebo vraj nemám ťažké zdravotné postihnutie,“ dodala.
Podľa posudku sa zároveň „termín opätovného posúdenia funkčných dôsledkov zdravotného stavu neurčuje“, čo znamená, že úrad momentálne neplánuje jej zdravotný stav znovu prehodnocovať.
Simona sa proti rozhodnutiu odvolala a aktuálne čaká na výsledok. Tvrdí, že systém by mal fungovať spravodlivejšie.
„Keď úrad uzná, že človek nezvláda základné veci, nemôže mu zároveň povedať, že nemá nárok na pomoc. Toto by sa nemalo diať nikomu,“ odkázala.
Viac sa dozviete vo videu nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
