V priebehu niekoľkých týždňov sme vás informovali už o štvrtom prípade záchrany medvieďaťa. Vyzerá to ako dobré PR, ale za posledné dva roky bolo zastrelených 63 malých medvieďat, prezradil odborník.
Dokopy sme zachránili šesť medvieďat za pár týždňov. Všetky spája rovnaký scenár – prichádzajú o matky a bez pomoci človeka by neprežili.
Prečo sa to zrazu deje tak často, sme sa v štúdiu TN live pýtali odborníka na veľké šelmy a zároveň bývalého šéfa Zásahového tímu Sever, Michala Haringa.
„Malé medvieďatá sa rodia v januári v brlohu a potom s matkou vychádzajú niekedy v apríli. Prvé mesiace sú absolútne závislé od matky, od jej mlieka, ale zároveň ich matka aj učí žiť v prírode, ako sa vyhýbať nebezpečenstvu a ako si hľadať postupne potravu,“ uviedol Haring.
Sám sa pýta, ako je možné, že za tak krátky čas osirelo toľko medvieďat. Podľa neho nemusí ísť len o to, že proti matkám zasahuje štát, ale rolu môže hrať aj pytliactvo či pôsobenie samcov. Štát hovorí, že ide o nevyhnutné zásahy v záujme bezpečnosti.
„Bezpečnosť ľudí je na prvom mieste. Treba sa však pýtať, či sa náhodou štát za posledné roky nezačal spoliehať čisto iba na odstrel medveďov, ktorý nepomáha,“ dodal odborník.
Podľa neho treba vyhodnotiť výsledky aktuálneho manažmentu.
„Niekedy to vyzerá ako dobré PR, že štát zachraňuje medvieďatá, ale vieme, že napríklad pod taktovkou Štátnej ochrany prírody bolo za posledné dva roky zastrelených 63 malých medvieďat. Do druhého roku života sú to stále medvieďatá, ktoré by mali byť s vodiacou medvedicou,“ prezradil Haring.
Masový odstrel podľa neho nie je riešením. Treba aj prevenciu, do ktorej by spadalo zabezpečenie odpadu, včelstiev a hospodárskych zvierat. Problematiku treba riešiť komplexne.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
