Choroba jej totálne zmenila pohľad na život. Rozhodla sa, že s parochňami bude pomáhať ženám, ktoré sú v podobnej situácii ako bola ona.
Klaudia bola životnou optimistkou a svet bol pre ňu gombička. Až do chvíle, kým jej lekári neoznámili, že trpí onkologickým ochorením. Počas liečby prišla aj o svoju pýchu - krásne husté vlasy. Povedala si však, že život sa tým predsa neskončil. A zároveň dostala úžasný nápad, ako pomáhať ženám s podobným osudom, prinavrátiť im stratenú krásu.
V roku 2011 Klaudii diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy a metastázy v lymfe. Bol to pre ňu veľký šok, nepociťoval totiž žiadne zdravotné ťažkosti.
„Keď som sa dozvedela tú diagnózu, bolo to prekvapivé, lebo ja som sa cítila veľmi dobre, takže ani náznak toho, že by som mala únavu, bolesti, nič. Ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Mňa to naučilo strašne veľa vecí. Pokora, úcta, vážiť si čas. To je tá najdrahšia komodita na svete, ktorú máš,“ spomína Klaudia.
Klaudia si prešla viacerými liečebnými procedúrami. Podstúpila ožarovanie rádioaktívnym jódom, pribrala a prišla aj o svoje vlasy. Choroba jej totálne zmenila pohľad na život.
„Po uzdravení som začala zdarma tetovať obočie, bradavky ženám po mastektómii prsníkov a robím to dodnes. V nadväznosti s tým, že ku mne chodia ako s alopéciou, tak onkologické pacientky na tetovanie obočia, tak niekoľkokrát som sa ich pýtala, prečo nemajú parochňu: ‚Lebo to je pre nás nedostupné’. A tak nejak mi to nešlo do hlavy a hovorím: ‚No nič, tak sa pozrieme na to, že za koľko by bolo možné mať na trhu parochne tak, aby boli kvalitné a zároveň aj trošku cenovo dostupné.’“ hovorí Klaudia.
Rozhodla sa, že s parochňami bude pomáhať ženám, ktoré sú v podobnej situácii ako bola ona.
„Človek musí byť trošku psychológ, pretože keď mi sem príde žena - má 27 rokov, ešte nemá ani deti, nemá rodinu, nemá manžela a práve sa dozvedela, že už tie deti nikdy mať nebude, tak sa jej zrútil svet. Vždy musí človek toho človeka podržať, Proste nemôžem povedať: ,bude to dobré’, ale: ,vy to zvládnete’ ,“ vysvetlila Klaudia.
Jedného dňa k nej prišla aj v súčasnosti už nebohá speváčka Anička Slováková. Keď si vyskúšala parochňu, od dojatia sa rozplakala.
„Bola to žena, ktorá pomáhala ľuďom, zvieratám. Ona sama mala, myslím si, toho naloženého dosť a aj napriek všetkému išla a kde mohla, pomáhala. Toto musí sa šíriť ďalej,“ hovorí Klaudia.
„To všetko sa začalo s tým, že bola Anička chorá a začali jej vypadávať vlásky. Tak sa nechala ostrihať. Určite mi dáte za pravdu, že nie je nič horšie, ako keď žena príde o vlasy, alebo vôbec, keď má problém s vlasmi. Vznikol taký, akoby projekt, ktorý som volal Pokoj v hlave a na hlave,“ hovorí otec zosnulej speváčky, český hudobník Felix Slováček.
„V podstate predáme nejakej onkologické žene, ktorá to potrebuje, parochňu,“ dodal.
Práve po roku od Aničkinho skonu si povedali, že v tejto aktivite budú pokračovať. Rozhodli sa darovať parochňu niekomu aj na Slovensku. Voľba nakoniec padla na Zuzku, ktorá má alopéciu.
„Ja by som povedala tým ženám, ktoré bojujú s onkologickým ochorením alebo alopéciou, aby sa nikdy nevzdávali, pretože život je krásny a myslím si, že tie vlasy sa vždy dajú kúpiť. Ale to zdravie máme len jedno a naša psychika je to najviac, čo máme. A pokiaľ my budeme v hlave v poriadku, tak zvládneme úplne všetko, pretože my sme ženy,“ hovorí Klaudia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
