Nárok na voľno máte napríklad aj v prípade pohrebu rodinného príslušníka a na pol dňa aj vtedy, keď si hľadáte nové zamestnanie.
Všetci zamestnanci vedia, na aký počet dní dovolenky majú počas roka nárok. Rovnako aj to, že môžu využiť sedem dní v roku na návštevu lekára a rovnako sedem dní v prípade potreby sprevádzania rodinného príslušníka, ktorý ide k lekárovi.
Okrem toho však zo zákona máte nárok zobrať si deň či dva voľna aj v iných prípadoch. A je možné, že o tom vôbec neviete.
„Na strane zamestnanca existujú tri základné skupiny prekážok v práci, pri ktorých vzniká nárok na voľno z práce. Závisí na zamestnávateľovi, kedy je voľno poskytnuté nad rámec zákona platené a kedy nie,“ uviedla Martina Švaňová, odborníčka na mzdy poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Ide o dôležité osobné prekážky v práci, prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie a prekážky z dôvodu všeobecného záujmu.
Odborníčka vysvetľuje, v ktorých prípadoch majú zamestnanci nárok na náhradu mzdy.
Okrem spomenutých siedmich dní na ošetrenie či sprevádzanie majú osamelí rodičia nárok na ďalších sedem dní pri sprevádzaní dieťaťa do 15 rokov. Platené voľno patrí aj pri vlastnej svadbe, úmrtí blízkeho príbuzného či počas tehotenských preventívnych prehliadok.
V prípade, že je žena tehotná, má rovnako nárok na voľno v prípade prehliadky u lekára, a to raz mesačne. Aj v tomto prípade má zamestnankyňa nárok na náhradu.
Na voľno máte právo aj v prípade úmrtia rodinného príslušníka. Ak ide o dieťa či partnera, ide o dva dni a jeden deň na pohreb. V prípade úmrtia iných členov rodiny ide o jeden deň.
Nejsť do práce máte nárok aj v prípade vašej svadby. „Platí to však len vtedy, ak pripadá na pracovný deň alebo v deň plánovanej zmeny. Ak sa svadba koná v sobotu a na tento deň nepripadá pracovná povinnosť v zmenovej prevádzke, nemá zamestnanec nárok na extra voľno,“ vysvetlila odborníčka.
Ak ste dali alebo dostali výpoveď, tiež vám vzniká nárok na voľno pre hľadanie novej práce. „Podľa Zákonníka práce má počas výpovednej doby končiaci zamestnanec nárok na 0,5 dňa voľna týždenne na hľadanie nového pracovného miesta,“ vysvetlila.
Zamestnanci musia prekážky v práci vždy vopred oznámiť a dodatočne preukázať, na čo sa často zabúda. Problémom je aj zneužívanie voľna – napríklad ak lekárske vyšetrenie trvá pár hodín, no zamestnanec chýba celý deň.
Mnohí zamestnanci si zároveň nesprávne myslia, že každé voľno je automaticky platené. V skutočnosti pri viacerých prekážkach náhradu mzdy poskytuje iný subjekt, alebo sa nevypláca vôbec.
Na strane zamestnávateľov sa objavujú chyby najmä pri neuznávaní zákonných nárokov. Ide napríklad o nútenie čerpať dovolenku. „V praxi dochádza k nejasnostiam pri uplatňovaní prekážok v práci, keď zamestnávatelia niekedy nútia zamestnanca čerpať dovolenku namiesto zákonného pracovného voľna, čo je porušením jeho práv. Ak ide o zákonnú prekážku, dovolenku nemôžu zamestnancovi prikázať,“ vysvetlila Švaňová.
Problémom býva aj nesprávny výklad voľna v rámci darovania krvi – niektorí zamestnávatelia uznávajú len čas odberu a cesty, nie aj čas zotavenia, na ktorý môže mať zamestnanec nárok.
Časté sú aj nejasnosti pri rozlišovaní zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie. Kým pri zvyšovaní kvalifikácie (napr. štúdium) môže ísť o prekážku v práci s náhradou mzdy, pri prehlbovaní (školenia) ide spravidla o výkon práce.
Pozrite sa na vývoj nezamestnanosti na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
