Hoci tu viac ako sto rokov žeriav popolavý len prelietaval, tento rok sa objavujú znaky, že sa u nás začína aj usídľovať. Pomáhajú mu najmä vodné plochy, ktoré vytvárajú bobry.
„Ako si bobry stavajú hrádzu, tak vynášajú blato z dna jazierka a v ňom sa nachádzajú larvy vodných živočíchov. Takže keď tam bobry nasunú novú vrstvu blata, tak prídu žeriavy a vyďobávajú ich odtiaľ,“ vysvetlil ekológ a filmár Erik Baláž.
Žeriavy postupne zmizli spolu s bobrom. Po tom, ako sme ho pred 150 rokmi vyhubili, sa vrátil spoza hraníc a jeho počty rastú.
„Vytvárajú rozsiahle mokrade. Žeriav popolavý je druh, ktorý ich potrebuje,“ dodal Baláž.
Doteraz sa žeriavy u nás objavovali len zriedka. Bobrie hrádze, najmä v Tatrách, ich k nám asi vrátia.
„Tento rok sme zaznamenali omnoho väčší počet žeriavov. Vyzerá, že sú tam dospelé jedince. Videli sme ich, ako tokajú, to je rituál pri párení, takže predpokladáme, že niekde aj vyvádzajú mláďatá,“ povedal Baláž.
Žeriavy nám teda ukazujú, že bobry sú v čase klimatickej zmeny pre prírodu veľmi dôležité.
„Zadržiavanie vody v krajine, zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy, zvyšovanie výparu, zlepšovanie mikroklímy, biodiverzitné benefity – to všetko na nás dobre vplýva,“ vysvetlila expertka WWF Slovensko Martina Paulíková.
Bobor teda opäť mení krajinu a zadarmo pomáha zadržiavať veľmi potrebnú vodu. Inak by nás to stálo stovky miliónov eur.
„Okrem žeriavov sa vracia veľké množstvo ďalších druhov rôznych organizmov, rastlín, vtákov, rýb a všeličoho možného,“ poznamenal Baláž.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
