Rozsvecovali lúky od nepamäti a letné noci patrili im. Dnes však tichý tanec svätojánskych mušiek vidíme čoraz zriedkavejšie. Ich prostredie sa mení a ničí ich aj svetelný smog. Vyskytujú sa v tropických oblastiach sveta, kde ich žije tisícky rôznych druhov, na juhu Európy asi 70 a u nás na SR len tri druhy.
Svietivky preslávila takzvaná bioluminiscencia, teda schopnosť vyžarovať svetlo. To sa u nich produkuje veľmi špecifickým spôsobom.
„Proteín, ktorý je kľúčový luciferín, ten sa vlastne štiepi,“ povedala Natália Raschmanová, zoológička a ekologička Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
„Dochádza k uvoľňovaniu energie v podobe svetla,“ dodal Ľubomír Kováč, entomológ a zoológ z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach
Svetlo vyžarujú samce, ktoré lietajú aj samičky, ktoré žijú na zemi. A dôvod je prozaický. „To je na to, aby samček v noci našiel samičku,“ povedal Kováč.
Svetlušky však trpia stratou biotopov, používaním pesticídov či znečistením prostredia.
„Áno v dnešnej dobe je už oveľa vzácnejšie pozorovať také masívne roje týchto svietiviek,“ vysvetlila Raschmanová.
Podľa Kováča sú viazané na vlhké stanovištia v blízkosti potokov. Napriek tomu ich stále dokážeme nájsť aj v mestskom prostredí.
„Tam, kde ostali nejaké pozostatky lužných lesov, kde je tá vlhká mikroklíma, sú to také ostrovčeky a nikto by nepovedal, že aj tam môžeme pozorovať tieto svietivky,“ opísala Raschmanová.
Jedným z najväčších problémov pre tieto pozoruhodné živočíchy je svetelný smog. Navyše, staré lampy v mestách nahrádzajú šetrnejšie LED, no práve tie narúšajú ich svetelnú signalizáciu a doslova ich dezorientujú.
„Nedokážu sa nájsť, sú zmätení, sú ovplyvňovaný tým svetlom a ak je v zelenom spektre, tak toto je vážny problém,“ dodal Kováč.
Svetlušky sú pritom, podobne ako raky, vo vode indikátorom čistého prostredia: „Keď si povieme tu sú svätojánske mušky to je to prostredie veľmi cenné, z toho nám vyplýva že to prostredie by sme mali chrániť ako celok.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
