Pred okienkom voda so sirupom alebo čaj a niekedy nie príliš voňavé tácky.
Dukátové buchtičky, ktoré voňali až na chodbu. Celé generácie dodnes spomínajú aj na hliníkové príbory, gumené obrusy či legendárnu dupľu. Hromadná výstavba školských jedální sa u nás rozbehla pred približne osemdesiatimi rokmi.
Fronta na obed. Starší spolužiaci v nej mali akosi navrch. Neraz sa predbehli. Pred okienkom voda so sirupom alebo čaj a niekedy nie príliš voňavé tácky, ktoré rýchlo pretreli mokrou handrou.
Vedúcej školskej jedálne sme odniesli peniaze a ona nám dala stravenky na celý mesiac. Drobné lístočky sa krčili v taškách, strácali, zabúdali doma.
Granadír, kapustné fliačky posypané cukrom či ryžový nákyp. Pre niekoho chuť detstva, pre iného postrach školskej jedálne. Fantáziu kuchárok obmedzovali normy a finančné limity. Servírovali aj UHO, univerzálnu hnedú omáčku.
Tak ako dnes aj vtedy za každým školským obedom stáli ženy, ktoré vstávali skoro ráno a celé hodiny trávili pri sporákoch, aby nasýtili stovky detí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo