Lucka sa narodila predčasne a odmalička má zdravotné ťažkosti. K problémom s obličkami sa postupne pridali detská mozgová obrna, autizmus, poruchy zraku, epileptické záchvaty a respiračné ochorenia. Jej mama Miroslava sa s nami podelila o príbeh malej bojovníčky.
Celý svet sa Miroslave obrátil hore nohami v roku 2021 počas bežnej gynekologickej kontroly v siedmom mesiaci tehotenstva.
„Cítila som sa dobre a jasne som vnímala aj pohyby bábätka. Keď však lekár začal robiť sono, zrazu zbledol,“ uviedla Luckina mama Miroslava Melicherová.
Po vyšetrení ju vystrašenú poslal rovno do nemocnice. Podľa Miroslavy jej viac nepovedal.
„Po prvotnom šoku som zavolala primárovi gynekológie v Lučenci, ktorý bol ochotný ma počkať a vyšetriť aj po svojej službe. Z jeho úst vtedy zaznela krutá realita,“ povedala.
Lekár jej oznámil, že má málo plodovej vody, slabé prietoky a jej dieťa nie je vyvinuté tak, ako by malo. Vybavil jej urgentný prevoz do Banskej Bystrice.
Tam jej chceli okamžite spraviť cisársky rez. Miroslava však mala pocit, že by mala ešte počkať. Nakoniec sa s lekárom dohodli, že pôrod oddialia a ona zostane v nemocnici.
O pár dní jej však urobili ďalšie ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom už nebolo vidieť obličky dieťaťa. Lekár jej oznámil, že musí podstúpiť akútny cisársky rez.
„Nasledujúci deň, 28. mája 2021, prišla na svet Lucka – v 27. týždni tehotenstva. Vývinom však zodpovedala 22. týždňu, čo je pod hranicou životaschopnosti,“ spomínala Miroslava.
Lucka pri narodení vážila 570 gramov. Lekári jej nedávali ani 24 hodín života.
„Psychicky to bolo pre mňa také neúnosné, že som to nezvládla a hneď na druhý deň po pôrode som odišla z nemocnice domov na vlastnú žiadosť,“ priznala.
O jej stave sa nepretržite informovala. Lucka bola intubovaná 11 dní. Rástla a priberala pomaličky.
„Chodila som za ňou, rozprávala sa s ňou pri inkubátore a úpenlivo sa modlila, aby prežila. Stal sa obrovský zázrak a naša bojovníčka to zvládla,“ dodala Miroslava.
V nemocnici bola Lucka štyri mesiace – najprv v Banskej Bystrici a neskôr v Rimavskej Sobote.
Miroslava nikdy nezabudne na moment, keď mohla Lucku prvýkrát vziať na ruky.
„Bol to neskutočný, neopísateľný pocit, držať ju po tom všetkom v objatí a cítiť jej vôňu. Bola som v tej chvíli najšťastnejšia na svete,“ opísala.
Prečítajte si tiež:
Lekári sprvu vedeli iba o problémoch, ktoré mala Lucka s obličkami. Miroslave tvrdili, že Lucka všetko ostatné dobehne a že spomalený vývin je dôsledkom jej predčasného narodenia.
Začiatkom roka 2023 nastúpili do špecializovanej nemocnice TETIS v Dunajskej Lužnej, kde Lucke diagnostikovali detskú mozgovú obrnu.
„Zrútil sa mi celý svet, nevedela som, či budem dosť silná na život, ktorý nás čaká,“ priznala.
Zmenili teda lekárov a čakala ich séria ďalších odborných vyšetrení v Banskej Bystrici. Tam pribúdala jedna diagnóza za druhou.
„Najťažšie je to, že Lucka má postihnuté všetky štyri končatiny. K tomu sa pridali zraková porucha, autizmus a fakt, že hoci má päť rokov, vývojovo je na úrovni ročného dieťaťa,“ vymenovala Miroslava.
Lucka nikdy nebude vedieť rozprávať a komunikuje iba mrmlaním. Okrem toho má oslabenú imunitu, časté respiračné problémy a epileptické záchvaty.
Tie sa u nej začali objavovať v marci 2026. Opakovane museli volať záchranku a opäť boli hospitalizované. Lekárka Lucke nastavila liečbu a momentálne máva Lucka už len miernejšie záchvaty.
Potrebuje neustálu starostlivosť a sama prakticky nedokáže nič. S pomocou sa však už naučila sedieť aj udržať fľašku s vodou či hračku.
„Náš život sa točí okolo neustálej starostlivosti. Každý deň vozím Lucku na dve hodiny do špeciálnej materskej školy. Tam s ňou intenzívne pracuje úžasná fyzioterapeutka Hanka spolu so špeciálnymi pedagógmi a asistentmi. Zvyšok dňa vypĺňa domáce cvičenie, podávanie liekov a neustále návštevy lekárov a kontrol v nemocniciach,“ uviedla Miroslava.
Prečítajte si tiež:
Napriek všetkému je Lucka veselé dievčatko, ktoré sa rado hrá so zvukovými hračkami a miluje detské pesničky.
Miroslava je na všetko sama a niekedy je už na pokraji svojich síl. Pomáha jej len staršia dcéra, na ktorú je nesmierne hrdá. Lucku berie takú, aká je.
„Pre mňa ako osamelú matku je asi najťažšie vedomie, že im niekedy nedokážem dať všetko to, po čom ich detské srdiečka túžia. Snažím sa však zo všetkých síl, aby mali aspoň to, čo nevyhnutne potrebujú. Človek si v takejto situácii uvedomí, že najdôležitejšie je aj tak zdravie,“ priznala.
Aby mala Lucka nádej na zlepšenie, musí toho veľa robiť. Tvrdo cvičí, rozvíja si jemnú aj hrubú motoriku, navštevuje špeciálnu škôlku, absolvuje rehabilitačné pobyty v Kováčovej a navštevuje špecialistov v Banskej Bystrici.
Lucka však postupne napreduje. Počas posledného pobytu v Kováčovej začala lepšie používať ručičky a s pomocou fyzioterapeutky urobila niekoľko krokov. Miroslava opísala, že Luckine prvé kroky boli pre ňu nezabudnuteľným zážitkom plným šťastia.
Na jeseň ju čaká veľká operácia ľavej nohy. Luckina ľavá strana je slabšia a noha je o trochu kratšia. Zákrok by jej mal pomôcť uvoľniť stiahnuté šľachy, aby vedela nohu položiť celým chodidlom na zem.
Na poslednom vyšetrení zraku sa však ukázalo, že nález, ktorý mala sprvu iba na jednom oku, sa objavil aj na druhom. Už teraz vidí Lucka slabo a Miroslava sa o jej zrak veľmi bojí. Čaká ich však ďalšie veľké vyšetrenie, na ktorom by sa mali dozvedieť viac. Okrem toho Lucku trápia časté respiračné ochorenia, ktoré ju brzdia v pokrokoch.
„Lucka je aj napriek všetkým svojim ťažkým diagnózam veľmi dobré, trpezlivé a pokojné dieťa. Každú návštevu nemocnice a vyšetrenie zvláda hrdinsky a s veľkým pokojom, čo mi ako matke neskutočne uľahčuje celú túto náročnú situáciu,“ poznamenala Miroslava.
V septembri ich ešte čaká liečebný pobyt v Dolnom Smokovci, ktorý Lucke odporučili pľúcni špecialisti. Pobyt by jej mal pomôcť pri opakovaných respiračných ochoreniach.
Prečítajte si tiež:
Vzhľadom na blížiacu sa operáciu a čerstvé nepriaznivé výsledky z očnej ambulancie sa Miroslava rozhodla vytvoriť zbierku pre Lucku. Peniaze z nej pôjdu na všetko, čo Lucka potrebuje na napredovanie – rehabilitácie, kúpeľné pobyty aj cestovanie za lekármi.
„Veľkou záťažou sú pre nás aj výdavky na špeciálnu stravu, mliečko na priberanie, zdravotné pomôcky a senzomotorické hračky, ktoré sú pre jej rozvoj veľmi dôležité, no zároveň nesmierne drahé,“ doplnila Miroslava.
Momentálnym cieľom je úspešné zvládnutie operácie, liečba očí a návrat k intenzívnemu cvičeniu.
„Mojím najväčším snom je, aby raz Lucka dokázala urobiť svoj vlastný, samostatný krok a aby mala napriek všetkým vážnym diagnózam čo najšťastnejší a najpohodovejší život,“ priznala Miroslava.
Prečítajte si tiež:
Osobné poďakovanie od Miroslavy Melicherovej:
Tento náročný boj by sme s Luckou nezvládli samy. Chcela by som vyjadriť obrovskú, úprimnú vďaku všetkým úžasným lekárom, terapeutom, pedagógom a ľuďom s veľkým srdcom, ktorí stoja pri nás a denne pomáhajú Lucke napredovať na ceste za jej snom. Moje nesmierne poďakovanie patrí: Našej skvelej pani detskej doktorke MUDr. Eve Farkašovskej z Banskej Bystrice, ktorá hneď vedela, kam nás má poslať, a vďaka ktorej sme konečne začali riešiť potrebné odborné vyšetrenia. Celej Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici (DFN BB), a to predovšetkým lekárom, ktorí nám podali pomocnú ruku v tých najťažších chvíľach: MUDr. Okáľovej, MUDr. Haštovej, MUDr. Bielikovej, MUDr. Valachovej, MUDr. Takáčovi, MUDr. Gondovej, MUDr. Farraovej, MUDr. Janekovi a MUDr. Blahovi. Všetkým ostatným lekárom a sestričkám v Banskej Bystrici, ktorých s Luckou pravidelne navštevujeme v ambulanciách, za ich ľudský prístup, trpezlivosť a skvelú starostlivosť. Úžasnej fyzioterapeutke Hanke, špeciálnym pedagógom a asistentom zo Špeciálnej materskej škôlky na ulici M. R. Štefánika v Lučenci za to, s akou láskou a nasadením s Luckou každý deň makajú a pomáhajú jej rásť. MUDr. Kataríne Chamutyovej zo špecializovanej nemocnice TETIS, ktorá ako prvá správne určila diagnózu a nasmerovala nás na správnu cestu. Katke Bučekovej, úžasnej fyzioterapeutke zo špecializovanej nemocnice TETIS, za jej odbornú pomoc a skvelý prístup k Lucke. MUDr. Štefančíkovej zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína v Kováčovej. Úžasnému personálu z Maríny v Kováčovej, konkrétne oddeleniam A1 (sestričky), A3 (vodoliečba) a oddeleniu B3 (bazény) za ich neskutočnú starostlivosť pri rehabilitáciách. Mojej drahej fyzioterapeutke Andrejke Korytkovej za to, že cvičenie s ňou je pre Lucku plné smiechu a radosti, nie plaču, a že sú z nich skvelé kamarátky. Môjmu skutočnému strážnemu anjelovi, Kataríne Konskej, za jej neutíchajúcu podporu, za to, že mi dodávala nádej a stojí pri mne v každej ťažkej chvíli.
A v neposlednom rade Vám všetkým, ktorí nás akýmkoľvek spôsobom podporujete, prispievate do zbierok, myslíte na nás a pomáhate našej malej bojovníčke Lucke na jej ceste k samostatnému kroku. ĎAKUJEM, že nám dávate nádej!
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
