Nohy jej nahrádzajú ruky tak, až sa to miestami zdá neuveriteľné

Nemá ruky, no dokáže to, čo málokto.

Žena z východného Slovenska sa narodila s hendikepom, no po pár minútach strávených s ňou bolo jasné, že prekážkou v čomkoľvek je iba človek sám. Idem do toho, skúsim, namaľujem. Tak sa začala pred desiatimi rokmi Paulína zoznamovať s farbami.

Nohy jej nahrádzajú ruky tak, až sa to miestami zdá neuveriteľné. Plátno je dnes pre ňu akousi oddychovou zónou. Hoci niekedy je to po fyzickej stránke poriadna makačka. Paulína je viac-menej sebestačná. Okrem obliekania a zaväzovania šnúrok sa vie obracať v kuchyni, narábať s telefónom či písať na počítači. No dobrá asistentka sa niekedy zíde aj pri maľovaní.

Na výstave ktosi povedal peknú myšlienku - hendikepovaná Paulína pomáha hendikepovaným. Aj kvôli tomu autorku maľovanie teší. Svetu totiž ukazuje, že hendikep nemusí byť neprekonateľnou prekážkou a žiť sa s ním dá plnohodnotný a krásny život.