Prehra, ktorá bolí dodnes.
Začiatok 50. rokov minulého storočia patril jasne maďarskej futbalovej reprezentácii.
Mužstvo postavené okolo fenomenálneho Ferenca Puskása medzi 4. júnom 1950 a 27. novembrom 1955 nastúpil do 51 zápasov. Prehral jediný - finále majstrovstiev sveta 1954 vo Švajčiarsku.
Maďarsko cestovalo na svetový šampionát 1954 ako jednoznačný favorit.
Úžasná séria bez prehry naháňala súperom strach. Švajčiarsky denník Sport pred turnajom predpovedal, že titul majstra sveta zdvihne nad hlavu to mužstvo, ktoré zastaví maďarskú mašinu.
Tím nebol len o Puskásovi, na súpiske svietili ďalšie legendárne mená - Nándor Hidegkuti, Jenő Buzánszky, Sándor Kocsis, Zoltán Czibor či Gyula Grosics.
Na MS vo Švajčiarsku bojovalo o trofej 16 mužstiev. Boli rozdelené do štyroch štvorčlenných skupín, v nich však nehral každý s každým, ale každé mužstvo odohralo len dva zápasy. Ak prišlo v skupine k rovnosti bodov, hral sa zápas o priamy postup. Tak sa do vyraďovacej fázy dostali aj futbalisti Západného Nemecka, ktorí sa zúčastnili prvého šampionátu po 2. svetovej vojne.
Neskorší finalisti sa stretli v skupine. Maďari zdolali Nemecko drvivým spôsobom 8:3. Zápas však nedohral Puskás, čo pre nášho južného suseda obrovský škrt cez rozpočet.
Nemci následne uspeli v priamom súboji o postup do štvrťfinále. Turkov zdolali presvedčivo 7:2 a sen o senzačnom titule začali snívať naplno.
Maďari na ceste do finále aj bez Puskása prešli cez Uruguaj a Brazíliu, Nemci si poradili s Juhosláviou a Rakúskom.
Pred finále bol však favorit jasný, myslel si to aj uruguajský gólman Roque Maspoli: „Celý svoj majetok by som stavil na triumf Maďarov,“ vtipkoval pred finále. Väčšie pochybnosti už mal denník Sport, ktorý poukázal, že Maďari predsa nie sú neporaziteľní.
Napriek tomu, že Nemci turnajom kráčali bez výraznejších zakopnutí, kouč tímu krotil vášne a za favoritov označil Maďarsko. Tí však pred finále mali komplikácie. V noci pred veľkým duelom nespali, lebo pred ich hotelom sa konali hody a dlho do noci bolo rušno.
K Nemcom naopak nemohli prísť ani manželky. Boli absolútne izolovaní a sústredili sa len na futbal. Jediným rozptýlením bolo jedno pivo po tréningu, ktoré povolil tréner.
Prišiel deň D. V Berne lialo, čo boli ideálne podmienky pre nemeckého kapitána Fritza Waltera. Miloval takéto podmienky. Zvykol si na ne počas vojny, keď sa dostal do sovietskeho zajatia, kde dostal maláriu a odvtedy neznášal teplé a dusné počasie.
Do historického stretnutia vstúpili lepšie Maďari, ktorí už vo 8. minúte viedli 2:0. Ich náskok však nemal dlhé trvanie. Po 20. minútach bolo vyrovnané.
V náročnom počasí preberali iniciatívu nemeckí reprezentanti. Maďarská reprezentácia trpela, na ťažkom teréne nemohli predvádzať svoju technickú hru. Nervozita stúpala, odrazu sa zdalo, že bližšie k najcennejšej futbalovej trofeji majú bližšie Nemci.
Klinec do rakvy Maďarom napokon zatĺkol Helmut Rahn deväť minút pred koncom. Do konca zápasu maďarské hviezdy už nedokázali odpovedať a stal sa zázrak.
Šokujúci triumf Západného Nemecka mal viac než len športový význam. V Budapešti vyšli do ulíc demonštranti, rozbíjali výklady a namierili si to na vlakovú stanicu, kde chceli čakať hráčov. Tí vystúpili z vlaku skôr a domov prišli kvôli vlastnej bezpečnosti radšej autami.
V Berlíne sa oslavovalo. Bol to prvý nemecký úspech po skončení vojny. Futbalistov vítali tisícky nadšených priaznivcov. Mnohí dodnes tento moment označujú ako skutočný zrod Nemeckej spolkovej republiky, možno až tak dôležitý ako neskorší pád berlínskeho múru.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
