Je veľkou budúcnosťou slovenského hokeja a svoje kvality dokázal aj v kvalitnej fínskej súťaži. Na severe Európy si Max Melicherík musel zvykať na mnoho noviniek, no popasoval sa s tým na výbornú.
Patrí k najväčším talentom slovenského hokeja, čo dlhodobo dokazuje. Stále má len 15 rokov, no už teraz dominuje medzi o tri roky staršími chlapcami vo Fínsku. Krajina čerstvých majstrov sveta pritom v mládeži nemá mnoho zahraničných hokejistov. To je len dôkazom toho, že Max Melicherík má pred sebou veľkú budúcnosť.
V uplynulej sezóne si prvýkrát vyskúšal, aké to je pôsobiť v zahraničí. Vo fínskej Tappare sa takmer okamžite zaradil medzi opory tímu do 18 rokov, aj keď priznáva, že začiatky neboli jednoduché.
„Keď som prišiel, určite som sa necítil hneď ako opora. Zo začiatku to bolo dosť náročné, hlavne si zvyknúť na tréningy. Ale keď som sa do toho dostal, tak už to išlo,“ povedal na úvod pre TNLIVE.sk Max Melicherík.
Slovenský supertalent však ukázal svoje kvality naplno a v Tappare dosiahol v 43 dueloch základnej časti až 55 bodov s bilanciou 29 gólov a 26 asistencií.
„Môžem povedať, že sezóna mi vyšla nad moje očakávania. Boli tam momenty, keď to nešlo úplne podľa mojich predstáv, ale celkovo som veľmi spokojný. Mal som okolo seba skvelých spoluhráčov a fínske tréningy ma fakt posunuli, takže som sa cítil sebavedomo,“ pochvaľoval si robustný útočník.
Na sever Európy zamieril počas rozbehnutej sezóny a začiatky v novom prostredí boli o to ťažšie. Obzvlášť, keď prestup do Fínska prišiel náhle.
„Neplánoval som odísť v takom mladom veku, ale niekedy to proste tak vyjde. Dostal som fantastickú ponuku z Tappary a bolo jasné, že takú šancu nemôžem odmietnuť,“ povedal Melicherík k svojmu prestupu z Dukly Trenčín.
Po príchode na nové miesto, do neznáma, nemal ešte ani 15 rokov.
„Noví chalani, jazyk, iný štýl tréningu, noví tréneri... Mal som šťastie, že so mnou na začiatku prišla mama a pomohla mi tam zabývať sa,“ vyjadril vďačnosť a doplnil, že veľkou výhodou bolo aj to, že už vedel po anglicky.
Dalo by sa povedať, že Max je akýmsi pokračovateľom Juraja Slafkovského, ktorý pôsobil v mládeži TPS Turku. Melicherík sa postaral o prekonanie rekordu v počte bodov, ktorý dovtedy držal práve slávny Košičan.
„Vôbec som o tom nevedel, takže to bolo prekvapenie. Je to fajn, ale nijak zvlášť to neriešim. Musím makať ďalej, každá sezóna je iná,“ uvedomuje si Melicherík a jedným dychom hovorí, že meno Juraja Slafkovského vo Fínsku stále rezonuje: „Som hrdý, že pochádzame z tej istej krajiny,“ doplnil.
Fínska škola je založená na kvalitnej defenzíve, no veľký dôraz sa kladie aj na kvalitu korčuľovania a kondíciu.
„To je absolútna priorita. Posilňovňa je základ, to som pocítil na vlastnej koži hneď od prvého tréningu,“ priznáva slovenský talent.
Fínska mentalita je od tej slovenskej dosť odlišná, čo si takmer okamžite všimol aj mladý útočník.
„Najviac ma prekvapilo to, že aj keď som bol najmladší v tíme, nikto mi to nikdy nedal pocítiť. A tiež tam necítim žiadnu závisť medzi chalanmi, skôr naopak, všetci sa navzájom podporujú a tešia z úspechov ostatných. To je fajn,“ pochvaľoval si odchovanec Trenčína.
Popri hokeji si musí plniť aj školské povinnosti. Vzdelanie je mimoriadne dôležité a Max škole prikladá veľkú váhu.
„Mám individuálny študijný plán a každý deň sa snažím stráviť nejaký čas učením. Učitelia z mojej školy mi tiež veľmi vychádzajú v ústrety a som im za to veľmi vďačný,“ priblížil svoje fungovanie.
Bývať a žiť v zahraničí celý rok v takom mladom veku nie je nič jednoduché ani po finančnej stránke, no v tomto ohľade mu výrazne pomáha klub.
„Mám to šťastie, že Tappara mi ponúka fantastické zázemie na trénovanie. Takisto bývanie aj všetko ostatné riešia oni.“
Po uplynulej sezóne Maxovi skončila zmluva, a tak musel riešiť svoju budúcnosť, čo sa už podarilo.
„Momentálne som už vo Fínsku a rozhodol som sa zostať ďalšiu sezónu. Verím ich tréningovému systému a chcem ho čo najviac využiť. Čo bude potom, to budem riešiť o rok,“ prezradil Max svoje najbližšie plány.
Okrem pozoruhodných výkonov v klube, dosiahol skvelý úspech aj so slovenskou reprezentáciou do 18 rokov. Ako najmladší hráč v histórii pomohol tímu k zisku strieborných medailí na domácom šampionáte.
„Príprava na MS bola veľmi náročná a bol som naozaj vďačný, že som sa dostal do tímu. To, že som bol najmladší chalan, som vôbec neriešil. Snažil som sa sústrediť na svoje výkony a užívať si tú skúsenosť,“ povedal jeden z najväčších talentov slovenského hokeja.
Na samotnom turnaji si však napokon zahral len v jednom stretnutí. Inak bol len zdravým náhradníkom. Tím trénera Dendisa prehral až vo finále proti Švédsku. Kľúčom k nečakanému úspechu bola podľa mladého hokejistu výborná partia a tímová súdržnosť.
„Nebudem klamať, veľmi, veľmi som chcel hrať viac. Mrzelo ma to. Ale uvedomil som si, že tím ide na prvé miesto, a keď niečo funguje, tak sa to nemení. Táto situácia ma naučila veľa do ďalšieho hokejového života, takže som za to veľmi vďačný,“ uzavrel Max Melicherík.
Pozrite si hodnotenie majstrovstiev sveta v podaní hokejového komentátora Tomáša Kurillu.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
