Argentínska legenda sa rozlúčila so svojim otcom aj prostredníctvom sociálnych sietí.
Jorge Messi, otec argentínskeho futbalistu Lionela Messiho, naposledy vydýchol v sobotu 8. augusta v nemocnici v Rosariu vo veku 68 rokov po boji s ťažkou chorobou. Pohreb sa konal o dva dni neskôr.
Pre kapitána argentínskej reprezentácie predstavoval veľkú oporu v živote aj futbalovom prostredí.
V úprimnom vyznaní na sociálnej sieti Messi poukázal na blízky vzťah s otcom, napísal, ako veľa pre neho znamenal a emotívne reflektoval aj na nedávne majstrovstvá sveta, kde Argentínčania podľahli vo finále Španielsku.
Slová Lionela Messiho na rozlúčku s otcom Jorgem
„Ocko, stále nemôžem uveriť, že si preč. Ešte mi to nedošlo, alebo skôr, nechcem to prijať... Je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, že ťa už nikdy neuvidím, že sa už nikdy nebudeme rozprávať. Viem, že si trpel a že takto je to lepšie, ale odišiel si príliš skoro. Mali sme si spolu toho ešte toľko užiť. Tak veľmi si ma prosil, aby som hral na posledných majstrovstvách sveta, a práve v dňoch pred ich začiatkom ti bolo najhoršie. Bolo to prvýkrát, čo si sa nemal zúčastniť turnaja, ale mama mi povedala, že sa zotavíš a budeš dosť fit na cestovanie. Povedal som ti, že sa dostaneme do finále, aby si mohol prísť. Po každom zápase som čakal a chýbala mi tvoja správa. Vtedy som si uvedomil, že situácia je naozaj zlá. Napriek tomu som neprestal premýšľať, ako sa dostať čo najďalej, aby som ti získal čas a aby si mohol pozrieť nejaký zápas. Dostali sme sa do finále, a ty si tam nebol. Chcel som ho vyhrať, aby som ti ho priniesol a ukázal ti ďalší pohár. Nepodarilo sa mi to, moje nohy už nevydržali. Tentoraz som sa snažil vzdorovať svojmu telu, ale nedokázal som to. Nikdy som sa nedokázal cítiť dobre. Keď som prišiel, myslel si si, že sme prehrali finále na penalty. Nemohli sme sa porozprávať o ničom, čo sa stalo. Nič si si nemohol užiť. Nestali sme sa šampiónmi, ale nemáš poňatia, ako veľmi sme si užívali každý jeden zápas. Opäť si mal pravdu, mal som tam byť a hrať. Hovorím ti to, pretože to bola jediná vec, o ktorej sme sa nedokázali porozprávať, keďže všetko ostatné už vieš. Rozprávali sme sa každý deň a stretávali sme sa, keď to bolo možné, vzhľadom na moje povinnosti. Neviem, čo budem bez teba robiť, neviem, ako pokračovať. Ja som len hral futbal, a teraz mám dosť pochybností, či v tom budem ešte dlho pokračovať. Bol si pri mne od samého začiatku, zostávalo tak málo do konca. Prečo si nemohol vydržať ešte trochu, aby sme to dokončili spolu? Viem, že tvojím šťastím bolo vidieť svoju rodinu v poriadku, svoju ženu, svoje deti, a hlavne, bez toho, aby to ostatní vedeli, pozerať sa na mňa, ako hrám… Vždy to tak bolo, odkedy som bol malý. Vodil si ma na všetky tréningy hneď, ako si prišiel z práce. Na mnohé z nich ma vodila mama, pretože ty si pracoval. Samozrejme, nikdy si nevynechal ani jeden zápas. Koľko si trpel, keď si ma sledoval, a koľko si si užíval, hoci si mi nikdy nedával veľa komplimentov. Bol si otec, priateľ a zástupca. Vždy si bol človekom, ktorým si mal byť v každom okamihu, a nikdy si sa nemýlil. Okrem niekoľkých výčitiek alebo hádok si mal vždy pravdu. Nakoniec sa vždy stalo tak, ako si povedal ty. Budeš mi veľmi chýbať, ale vždy budeš prítomný, najmä vo výchove mojich detí, pretože ich učím a vychovávam tak, ako ste to robili vy dvaja so mnou. Odpočívaj v pokoji a chráň nás zhora, ako si to robil tu dole. Ďakujem ti za všetko. Milujem ťa, ocko.“
