Mala by sa Európa obávať smrtiacej epidémie? Dva zásadné rozdiely medzi ebolou a koronavírusom SARS-CoV-2

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Ebola je rozhodne nebezpečná choroba, ktorá môže spôsobiť veľa smrti a utrpenia, ale jej šírenie súvisí najmä so životným štýlom a podmienkami v Afrike.

Po pandémii ochorenia COVID-19 je ľudstvo citlivejšie na správy o šírení vírusových ochorení a možných dôsledkoch. Nedávno sa v tejto súvislosti najviac skloňoval hantavírus, ktorý sa šíril medzi pasažiermi holandskej výletnej lodi, v súčasnosti obavy vyvoláva epidémia eboly v strednej Afrike.

V súvislosti s cezhraničným monitorovaním šírenia nákazy americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uviedlo, že Česko prijme jedného amerického občana a Nemecko ďalších päť osôb, ktoré boli v blízkom kontakte s nakazenými v Konžskej demokratickej republike (KDR).

CDC zároveň potvrdilo, že jedna nakazená osoba podstúpi liečbu v Nemecku. V tejto súvislosti agentúra AFP v stredu informovala, že amerického lekára nakazeného ebolou počas pôsobenia v KDR už hospitalizovali na infekčnom oddelení nemocnice Charité v Berlíne.

Prečítajte si tiež:

​Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 17. mája 2026 epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike (KDR) a Ugande za mimoriadnu udalosť verejného zdravia medzinárodného významu. Podobne sa pritom začínala aj pandémia ochorenia COVID-19 spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, mohlo by sa tak zdať, že riziko vzniku celosvetovej udalosti podobných rozmerov je veľké, no realita je však v súčasnosti oveľa menej dramatická. Riziko prepuknutia epidémie v Európe je veľmi nízke. 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu uviedla, že riziko rozšírenia súčasnej epidémie eboly v Konžskej demokratickej republike a v Ugande je vysoké na národnej a regionálnej úrovni, avšak nízke na globálnej úrovni.

Riziko prepuknutia ochorenia ebola v Európskej únii je „veľmi nízke“ a „neexistujú žiadne náznaky“, že by mali Európania prijať ďalšie opatrenia nad rámec bežných odporúčaní pre oblasť verejného zdravia, uviedla v stredu hovorkyňa Európskej komisie Eva Hrnčířová.

„Vieme, že choroby sa nezastavujú na hraniciach, a to platí aj pre ebolu,“ povedala novinárom Hrnčířová. Dodala, že práve preto Európska únia robí „všetko“ pre to, aby podporila región strednej Afriky, ktorý epidémia zasiahla.

Predsedníčka strategickej poradnej skupiny WHO pre infekčné riziká Lucille Blumbergová vyhlásila, že súčasná situácia ešte nespĺňa podmienky na vyhlásenie pandémie.

Prečítajte si tiež:

Ebola nie je SARS-CoV-2 a Európa nie je Afrika

Prenáša sa kontaktom s krvou, telesnými tekutinami alebo orgánmi infikovaných zvierat, najmä netopierov považovaných za prirodzených hostiteľov. Na rozdiel od koronavírusu sa však Ebola neprenáša vzduchom, čo výrazne znižuje nákazlivosť tejto choroby. A tomu sa dá ľahšie zabrániť dodržiavaním bezpečnostných opatrení.

Pozitívne je, na rozdiel od covidu, že človek je najviac nákazlivý v čase, keď má najsilnejšie príznaky. Nemôže sa teda stať, že by sa nakazený bez príznakov niekde pohyboval a nepozorovane šíril vírus ďalej.

Ebola je rozhodne nebezpečná choroba, ktorá môže spôsobiť veľa smrti a utrpenia, ale jej šírenie súvisí najmä so životným štýlom a podmienkami v Afrike, ktorá je jej rezervoárom. 

Súčasnú epidémiu eboly spôsobuje kmeň Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistujú schválené vakcíny ani špecifická liečba. V Afrike sa v minulosti šíril najmä variant Zaire. Bundibugyo má podľa amerických Národných inštitútov zdravia oproti nemu nižšiu úmrtnosť - na úrovni 37 percent, kým variantu Zaire podľahne až 90 percent nakazených.

Prečítajte si tiež:

Ebola sa v KDR pravidelne vyskytuje najmä v odľahlých regiónoch s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti.  Ak sa však dostane do bohatých západných krajín – čo sa skutočne niekoľkokrát stalo – jej nebezpečnosť prudko klesá, píše stanica ČT24.

Svedčia o tom skúsenosti z minulosti. Prvým prípadom človeka, ktorý sa nakazil ebolou v Európe, bol zdravotník, ktorý sa nakazil pri starostlivosti o španielskeho misionára, ktorý si chorobu priniesol z Afriky. Stalo sa to v lete roku 2014, keď bola táto choroba pre európskych zdravotníkov niečím novým. Vďaka tomu, že mal nakazený muž od samého začiatku infekcie maximálnu zdravotnú starostlivosť, sa podarilo chorobu po krátkom čase vyliečiť.

Podobne prebiehali aj prípady nákazy ebolou v Spojených štátoch. Aj tam sa ako prvé nakazili dve zdravotné sestry, ktoré v Texase ošetrovali pacienta s ebolou. Obidve sa uzdravili. 

Keď v moderných amerických alebo európskych nemocniciach dôjde k úmrtiam, ide bez výnimky o nakazených, ktorí sú tam prevezení v takom zlom stave, že ich už nie je možné zachrániť.

Ak sa teda západná medicína stará o pacienta od začiatku infekcie a má dostatok zdrojov, nedochádza k ďalším nákazám a dokáže pacientov vyliečiť.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Európa

Dôležité udalosti