Vedci skúmali extrémnych bežcov a prišli k znepokojivým zisteniam. U mnohých objavili polypy, ktoré môžu viesť až k rakovine hrubého čreva.
Šport a fyzická aktivita sa spájajú s pozitívnym vplyvom na naše zdravie. Okrem toho, že nám pomáhajú spaľovať kalórie, sú prospešné aj pre naše kardiovaskulárne zdravie, svaly a kostrový systém.
O to väčším šokom bolo, keď boli minulý rok zverejnené výsledky štúdie, ktorá spája extrémne behanie s vyšším rizikom rakoviny hrubého čreva.
Jej hlavný výskumník Timothy Cannon teraz pre The Washington Post opísal, čo ho k štúdii motivovalo a čím si vysvetľuje tieto šokujúce výsledky.
Vedec uviedol, že myšlienka štúdie sa zrodila po tom, ako počas roku 2019 liečil troch mladých pacientov vo veku 30 až 40 rokov. Všetci mali rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu a žiaden z nich nemal známe rizikové faktory. Každý z nich však bol veľmi aktívnym bežcom a behával maratóny či ultramaratóny.
Cannon sa vtedy zamyslel nad tým, či tento fakt môže mať nejakú súvislosť, hoci sa mu to spočiatku zdalo nepravdepodobné. Predchádzajúce štúdie totiž ukazovali pravý opak – že beh znižuje riziko rakoviny hrubého čreva.
Napriek tomu sa rozhodol vykonať štúdiu, do ktorej zapojil 94 extrémnych bežcov vo veku od 35 do 50 rokov. Každý z nich musel absolvovať aspoň päť maratónov alebo dva ultramaratóny.
Bežci museli podstúpiť kolonoskopiu, ktorá ukázala, že takmer polovica účastníkov mala polypy a 15 percent pokročilé adenómy, z ktorých sa pravdepodobne môže vyvinúť rakovina.
Bežci tak výrazne prekročili výskyt v bežnej populácii. U ľudí v neskorej štyridsiatke sa adenómy vyskytujú na úrovni 1,2 až 6 percent.
„Zdá sa, že sa tu s extrémnymi bežcami potenciálne niečo deje,“ povedal Cannon.
Výsledky štúdie boli tento mesiac publikované v časopise Cancer Epidemiology, pričom vyvolali zmiešané reakcie medzi bežcami aj odborníkmi.
Niektorí Cannonovi kolegovia mu vyčítajú, že napriek tomu, že je štúdia veľmi zaujímavá, je zároveň veľmi malá a navyše jej chýba kontrolná skupina – teda ľudia v rovnakom veku, ktorí sa nevenujú extrémnemu behu. Výskyt rakoviny hrubého čreva totiž medzi mladými ľuďmi narastá.
„Je to veľmi malá štúdia a zistenia sú prinajlepšom dosť predbežné. Bežci by nemali panikáriť. Stále musíme zistiť ešte veľmi veľa,“ uviedla gastroenterologička Amy S. Oxentenko, ktorá sama behá maratóny a je bývalou prezidentkou American Gastroenterological Association.
Predchádzajúce štúdie, napríklad z roku 2016, ukazujú, že ľudia, ktorí behali alebo inak cvičili, mali o 20 percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny hrubého čreva alebo ďalších 12 foriem rakoviny.
Ďalšia štúdia z roku 2025 ukázala, že už ľudia, ktorí vykonávajú aspoň rýchlu chôdzu, majú o 37 percent nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na následnú recidívu rakoviny hrubého čreva než tí, ktorí necvičili.
Cannon si však myslí, že nie je beh ako beh. Jeho extrémne formy môžu predstavovať problém pre telo a vyžadujú dlhodobý tréning, ktorý zahŕňa hodiny záťaže vo vyčerpávajúcom tempe.
Počas takejto dlhotrvajúcej námahy „telo začne odvádzať krv z čreva,“ povedal Cannon, a namiesto toho ju smeruje do zaťažovaných svalov, najmä do nôh. Bunky v črevách preto môžu odumierať a črevná výstelka sa môže stať priepustnejšou. Zvyčajne nasledujú zápal a podráždenie čriev.
Keď sa neskôr bunky začnú „opravovať“, môžu to robiť príliš rýchlo a chaoticky, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť mutácií a v budúcnosti aj vzniku polypov či rakoviny.
Mnohí extrémni bežci pritom zápasia s nevoľnosťou, vracaním, kŕčmi, hnačkou alebo krvácaním z konečníka.
Netreba však zabúdať, že Cannonova teória je zatiaľ len hypotézou. Čoskoro by však mohla byť potvrdená alebo vyvrátená. Vedec totiž pripravuje ďalšiu štúdiu, ktorá má byť väčšia a má obsahovať aj kontrolnú skupinu. Chce skúmať 300 extrémnych bežcov a rovnako veľkú kontrolnú skupinu, pričom sa chce zamerať aj na ďalšie faktory, ako sú genetika či výživa.
V budúcnosti by sa chcel zamerať aj na iných športovcov, napríklad cyklistov či triatlonistov, aby sa preverilo, či problém s polypmi súvisí len s extrémnymi bežcami alebo s extrémnym športom vo všeobecnosti.
V žiadnom prípade však nechce, aby ľudia prestali behať. Vyzýva ich však, aby počúvali svoje telo, najmä ak sa objavia varovné príznaky.
„Nechcem, aby sa ľudia báli behu,“ povedal a pripomenul, že existujú štúdie, ktoré ukazujú, aké dôležité je cvičenie ako prevencia proti rakovine. Pozor si však treba dávať na prejavy, ako sú nadúvanie, kŕče alebo najmä krvácanie z konečníka.
„Nenechajte si od nikoho nahovoriť, že krvácanie z konečníka je u bežcov normálne,“ povedal Cannon. „Dajte si to skontrolovať.“
Komunitné behy môžu behanie uľahčiť. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
