Deti po celom svete sa hýbu menej než predchádzajúce generácie a vedci upozorňujú, že nejde len o krátkodobý problém. Menej pohybu v detstve môže ovplyvniť zdravie, hmotnosť, psychickú pohodu aj schopnosť sústrediť sa v dospelosti.
Podľa odporúčaní by deti mali mať denne aspoň 60 minút fyzickej aktivity. Mnohé túto hranicu nedosahujú. Súvisí to aj s rastúcou mierou obezity, keďže s týmto ochorením dnes žije približne každé desiate dieťa alebo tínedžer, píše BBC.
K problému prispieva viac času stráveného sedením, stres, horšia kvalita stravy aj menšia účasť na športových aktivitách.
Výskum pritom naznačuje, že aktívne deti majú väčšiu šancu zostať aktívne aj v dospelosti. Jedna dlhodobá štúdia sledovala 712 veteránov druhej svetovej vojny počas 50 rokov a zistila, že športovanie na strednej škole bolo najsilnejším ukazovateľom lepšieho zdravia vo veku 70 rokov.
Tí, ktorí v mladosti športovali, boli v starobe aktívnejší a menej často navštevovali lekára.
Pohyb sa nespája iba s lepšou kondíciou. Štúdie ho dávajú do súvislosti s nižším indexom telesnej hmotnosti, menším obvodom pása, lepším duševným zdravím, lepšími výsledkami v škole a výkonnejším myslením.
Nicole Logan z University of Rhode Island uviedla, že fyzická aktivita zlepšuje zloženie tela a zároveň podporuje kognitívne funkcie počas dospievania.
Jej tím sledoval deti s obezitou v deväťmesačnom programe po vyučovaní. Deti sa päť dní v týždni venovali stredne náročným až intenzívnym aktivitám.
V porovnaní s deťmi mimo programu mali lepšie výsledky v kognitívnych testoch a znížil sa im telesný tuk. Logan vysvetlila, že tuk uložený okolo orgánov môže podporovať zápalové procesy, ktoré súvisia so slabším fungovaním mozgu.
Riešením však nemusia byť len tréningy a organizované športy. Výskumníci čoraz viac hovoria o tom, že školy môžu deti rozhýbať aj počas bežného dňa.
V jednej štúdii v 30 britských školách učitelia povzbudzovali deti, aby pri odpovediach stáli a aby sa v triede pohybovali viac než zvyčajne. U zapojených detí sa znížil pomer pása a bokov o osem percent a účasť na športe stúpla o desať percent.
Flaminia Ronca z University College London povedala, že cieľom nebolo klasické cvičenie, ale menej sedenia. Keďže deti presedia veľkú časť školského dňa, aj malé zmeny môžu mať význam.
Podobne v americkom Massachusetts pomohlo, keď školy rozšírili príležitosti na pohyb pred vyučovaním, počas neho aj po ňom a zároveň zlepšili prístup k zdravšiemu jedlu.
Do širšieho problému spadá aj čas pred obrazovkami. The Guardian pripomenul, že nadmerný čas pri obrazovkách u detí a tínedžerov súvisí so slabším spánkom, horším fungovaním v škole, menšou fyzickou aktivitou a oslabenými osobnými vzťahmi.
Podľa odporúčania trávia tínedžeri pri obrazovkách priemerne štyri a viac hodín denne. Rezort odporučil nastavovať pravidlá, robiť prestávky a obmedzovať čas pri obrazovkách podľa veku dieťaťa.
Dôležitú úlohu majú aj rodičia. Výskumy ukazujú, že deti sú aktívnejšie, keď ich rodičia povzbudzujú, pomáhajú im hľadať príležitosti a sami sa hýbu. Nemusí ísť o drahý krúžok. Stačí bicyklovanie v parku, spoločná prechádzka alebo krátky beh.
Vedci zároveň upozorňujú, že deti potrebujú zažiť pri pohybe istotu a radosť. Michaela James zo Swansea University uviedla, že keď sa deti cítia pri pohybe schopné a sebavedomé, rastie aj ich pohoda. Školy by podľa nej nemali stavať len na organizovaných aktivitách, pri ktorých sa časť detí cíti vylúčená.
Pomôcť môže aj viac voľnej hry, pohybové prestávky, zachovanie prestávok ako priestoru na behanie a kreatívnejšie ihriská.
Lezenie, naháňačka či obyčajné pobehovanie po dvore sú podľa odborníkov rovnako dôležité. Hlavné je, aby deti mali viac príležitostí nesedieť a aby pohyb nevnímali ako povinnosť, ale ako prirodzenú súčasť dňa.
Pozrite si archívnu reportáž o projekte zameranom na vyučovanie v pohybe:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
