Litva patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny NATO. Nová simulácia však naznačuje, že aj malý štát môže výrazne oslabiť Rusko, ak má správne vybavenie.
Dôvodom nie je len malá veľkosť krajín a ich armád, ale aj nevýhodná geografická poloha, ktorá by umožnila Litvu napadnúť hneď z dvoch strán – zo susedného Bieloruska a tiež z ruskej enklávy Kaliningrad. Ak by Rusi obsadili Suwalský priesmyk, ktorý leží medzi týmito troma krajinami a Poľskom, zablokovali by aj pomoc Aliancie zo Západu.
Pobaltie sa preto zvykne prezývať „Achillova päta“ NATO a niet sa preto čomu čudovať, že vojenskí plánovači NATO, ale aj think-tanky a súkromné spoločnosti vykonávajú rôzne simulácie, ktoré útok Rusov napodobňujú.
V minulosti tieto simulácie ukázali, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by stačilo 15-tisíc vojakov, s ktorými by dokázal obsadiť celé Pobaltie v prípade nečinnosti NATO a váhania Nemecka. Ďalšia simulácia ukázala dokonca, že za 90 dní by Kremeľ obsadil Litvu bez jediného vojaka. Stačili by neustále dronové útoky šáhidmi.
Teraz však prichádza simulácia, ktorej sa zúčastnili bývalí predstavitelia Pentagónu a dôstojníci a ktorá dáva Litve nádej.
Na zvrátenie apokalyptického scenára by krajine stačila inovatívna a lacná výzbroj – autonómne drony, uvádza TV3.
Simuláciu financovala európska spoločnosť Helsing, ktorá sa zaoberá umelou inteligenciou v oblasti obrany.
Experti simulovali dva scenáre, pričom v oboch rátajú s tým, že Aliancia by hrala „mŕtvu rybu“ a Litve by na pomoc neprišla.
V prvom scenári by ruské jednotky napadli Litvu z Bieloruska aj Kaliningradu, no napadnuté by bolo aj Lotyšsko s cieľom prieniku odtiaľ do Litvy. Proti Rusom by bojovali len litovské jednotky a nemecká brigáda, ktorá je umiestnená v krajine.
Rusi by taktiež zaujali pozície okolo jadrovej elektrárne Ignalina a navyše by hrozili použitím jadrových hlavíc voči NATO.
„Veľká časť územia aliancie sa však dostala do rúk nepriateľa, ktorý sa zdá byť odhodlaný použiť jadrové hlavice na jej udržanie. Kto by teraz mal bezpodmienečnú dôveru v ustanovenie o vzájomnej obrane podľa článku 5?“ uvádza text simulácie.
NATO by tak skutočne existovalo len na papieri so slovnými vyjadreniami.
Druhý scenár však dopadol oveľa menej apokalypticky. Smer agresie by bol rovnaký, rovnako ako neschopnosť Aliancie. Nemci a Litovčania by však disponovali jednou zbraňou, ktorú v prvej simulácii nemali – autonómnymi dronmi Helsing HX-2 v počte 12-tisíc kusov.
Tieto drony poháňané umelou inteligenciou dokážu preletieť desiatky kilometrov, vážia málo a lietajú pomerne rýchlo. Podľa publikácie dokážu preniknúť cez pancier ruského tanku.
„Hlavnou výhodou nie sú ani tak tieto údaje, ako skôr systém umelej inteligencie, ktorý ich riadi a dokáže nasmerovať dron k cieľu, aj keď elektronický boj vyradí z prevádzky konvenčné navigačné nástroje,“ poznamenáva publikácia.
Tieto drony sa už používajú na Ukrajine, pričom naši východní susedia tvrdia, že sú presnejšie ako väčšina európskych či amerických systémov.
Testované už boli aj pri operáciách s poloautonómnymi rojmi, ktoré ovládal vždy len jeden pilot.
„V scenári z litovského vojenského cvičenia, v ktorom Rusi čelili veľkému počtu síl NATO vyzbrojených dronmi, sa vzdali,“ uvádza sa v texte.
V tomto scenári Rusi stratili viac ako tretinu svojich síl v prvých 10 dňoch.
Bývalý vedúci operácií námorného oddelenia Pentagónu Greg Melcher hovorí, že táto simulácia ukazuje, že aj oveľa menšia krajina ako Litva by sa dokázala brániť obrovskej presile, ak by mala vhodné vybavenie.
„Väčšina štátov v prvej línii by si mohla vyvinúť schopnosti odradiť a v prípade potreby poraziť až tri ruské armády prvého sledu v priebehu jedného alebo dvoch týždňov, čím by získala čas na príchod síl z koalícií ochotných alebo podľa článku 5 NATO a pomohla poraziť ruské armády druhého sledu,“ hovorí.
Ďalšie simulácie ukázali, že Litovčania by podobný efekt mohli dosiahnuť aj získaním dvoch desiatok vrtuľníkov Apache, niekoľkých batérií HIMARS a arzenálu rakiet Hellfire a Spike. Táto technika a munícia by však vyšla 16 miliárd dolárov a jej dodanie a výcvik vojakov by trval roky, čo je čas, ktorý Vilnius nemusí mať.
Podľa analytikov aj spravodajských služieb môže byť Rusko pripravené zaútočiť na krajiny NATO do konca tohto desaťročia. Niektoré odhady dokonca hovoria o budúcom roku. Experti totiž veria, že Putin chce obnovu Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, pričom rozpad tohto subjektu v minulosti označil za najväčšiu tragédiu 20. storočia.
Práve pobaltské štáty boli k Sovietskemu zväzu násilne pripojené počas 2. svetovej vojny.
Takéto drony by boli oveľa menej nákladné a ich dodávka by sa mohla uskutočniť už do konca tohto roka.
Britský generál Nick Carter však tvrdí, že simuláciu treba brať opatrne. V skutočnosti by podľa neho ruský postup nemusel byť taký jednoznačný.
Simulácia totiž nezohľadňuje líniu opevnení, ktoré Litva buduje pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom a Ruskom. Taktiež nepočíta s tým, že by si NATO všimlo hromadenie ruských spôsobilostí na hranici s Pobaltím, čo by si spravodajské služby určite všimli. Aliancia by tak mala priestor a čas zareagovať rozhodnejšie.
Ďalšia rana pre krehké prímerie na Blízkom východe. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
