Vedci si posvietili na silu východov a západov slnka. Prirodzené svetlo podľa nich pomáha nastaviť spánok a môže zmierniť stres aj úzkosť.
Západ slnka vie človeka zastaviť, aj keď má hlavu plnú povinností. Podľa výskumov však nejde iba o romantický moment alebo peknú fotografiu, píše BBC.
Krátke vystavenie sa prirodzenému svetlu pri východe a západe slnka môže ovplyvniť psychiku, spánok, pamäť aj spôsob, akým vnímame vlastné problémy.
Psychológovia tento účinok spájajú najmä s úžasom. Ide o pocit, ktorý vzniká pri pohľade na niečo veľké, silné alebo ťažko uchopiteľné. Môže ho vyvolať umenie, výnimočný ľudský výkon aj prírodný jav. Západy a východy slnka patria podľa výskumov medzi najspoľahlivejšie spúšťače takého zážitku.
Michelle Shiota, profesorka sociálnej psychológie z Arizonskej štátnej univerzity, uviedla, že úžas často prináša pocit vlastnej malosti.
Človek si pri ňom môže uvedomiť, že jeho osobné starosti nie sú v širšom obraze také veľké, ako sa zdali. Práve to môže pomôcť pri úzkosti a pri myšlienkových slučkách, v ktorých sa človek vracia k rovnakým obavám.
Podľa psychologičky Jennifer Stellarovej z Torontskej univerzity majú západy slnka špecifickú silu. Obloha sa mení na veľkú, nezvyčajnú a pohlcujúcu scénu.
Takáto krása môže pritiahnuť pozornosť natoľko, že človeka na chvíľu vytrhne z vnútorného napätia a vráti ho k prítomnému okamihu.
Vedci skúmali aj to, či úžas ovplyvňuje pamäť. V jednom experimente sledovali účastníci rôzne filmy a potom si mali zapamätať detaily príbehu.
Tí, ktorí predtým videli vedecký film vyvolávajúci úžas, si informácie vybavili presnejšie. Presný mechanizmus zatiaľ nie je jasný. Jedno z vysvetlení hovorí, že silný zážitok lepšie sústredí pozornosť.
Pravidelné dávky úžasu môžu mať podľa výskumov aj širší účinok. Počas pandémie covidu pomáhali zmierňovať akútny aj dlhodobý stres.
V inom experimente mali starší dospelí počas krátkych prechádzok vedome vyhľadávať chvíle úžasu. Po ôsmich týždňoch opisovali okolie podrobnejšie a na fotografiách dávali viac priestoru prírode než sebe.
Úžas sa spája aj s väčšou ochotou pomáhať. V jednom pokuse sa študenti pozerali buď na vysoké eukalypty, alebo na budovu.
Keď výskumníkovi spadli perá, viac mu pomáhali tí, ktorí predtým sledovali stromy. Vedci to vysvetľujú tým, že pocit vlastnej malosti pri niečom veľkom môže posilniť empatiu a prosociálne správanie.
Svetlo pri východe a západe slnka však nepôsobí iba cez emócie. Reguluje aj cirkadiánny rytmus, teda prirodzený cyklus spánku a bdenia.
Ranné svetlo dáva telu signál, že sa začína deň. Podporuje tvorbu serotonínu a potláča melatonín, ktorý pripravuje telo na spánok. Večerné rozptýlené svetlo zas telu naznačuje, že má spomaľovať.
Vedci predpokladajú, že človek je nastavený vnímať východ aj západ slnka ako prirodzené hranice dňa. Jedno svetlo telo prebúdza, druhé ho pripravuje na noc.
Západ slnka tak nemusí byť iba peknou bodkou za dňom. Môže byť aj jednoduchým spôsobom, ako spomaliť myseľ, upraviť vnútorné hodiny a aspoň na chvíľu dostať starosti do menšej mierky.
Nad Európou svietil Jahodový Mesiac. Ako vyzeral si môžete pozrieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
