Systematické nálety dronov na Moskvu a Petrohrad majú podľa Zelenského dôležitý psychologický efekt, ktorý môže donútiť Putina prehodnotiť svoje vojenské plány.
Osud konfliktu na Ukrajine závisí od kontroly vzdušného priestoru, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre britský denník The Financial Times. Podľa hlavy štátu sa letectvo a drony stali kľúčovými faktormi, keďže ukrajinská armáda dokázala zastaviť ruský postup na zemi a eliminovať prevahu nepriateľského loďstva v západných vodách Čierneho mora.
Zelenskyj poznamenal, že skutočnú vzdušnú silu Kyjeva si Vladimir Putin uvedomí až v momente, keď smerom na ruskú metropolu poletí masívna letka tisícky bezpilotných lietadiel.
Rozhovor sa uskutočnil v deň, kedy Kyjev zasiahol tvrdý ruský nálet, ktorý pripravil o život minimálne 15 civilistov a desiatky ďalších zranil. Iba niekoľko dní predtým zažilo hlavné mesto najničivejší útok od začiatku roka s vyše tridsiatimi obeťami.
Ukrajinský líder vyzdvihol prínos domácich dronov, ktoré dokázali narušiť ruskú vojenskú mašinériu, no zároveň otvorene varoval, že kritickým bodom zostáva slabá protivzdušná ochrana.
„Zostáva jediná neznáma. Tou je, žiaľ, protibalistická obrana. To je v tejto rovnici pre Ukrajinu veľká slabina,“ uznal Zelenskyj.
Napriek rizikám Zelenskyj verí v úspešnú obranu krajiny. Zdôraznil, že systematické nálety dronov na Moskvu a Petrohrad majú dôležitý psychologický efekt, ktorý môže donútiť Putina prehodnotiť svoje vojenské plány.
„Až to nebude sto, ale tisíc dronov letiacich na Moskvu… tak to pochopí. Až to osobne pocíti a až to uvidí na vlastné oči, uvidíte, ako na neho budú jeho poradcovia naliehať, aby sa presunul niekam za Ural. Čím ďalej od Moskvy bude Putin, tým bližšie bude táto vojna ku koncu,“ vysvetlil Zelenskyj.
Vyjadrenia prišli tesne pred samitom NATO v tureckej Ankare. Na tomto stretnutí plánuje Zelenskyj apelovať na západných spojencov, aby Ukrajine poskytli viac obranných raketových systémov, hoci sám pripúšťa, že vyjednať túto podporu bude mimoriadne náročné.
„Chápeme, že každý štát v NATO stanovil limity na počet systémov protivzdušnej obrany, ktoré musia zostať v prevádzke,“ uviedol Zelenskyj.
Preto sa chystá apelovať na členov NATO aj s tým, aby Ukrajine pomohli vyrábať vlastné systémy protivzdušnej obrany.
Problém s protivzdušnou obranou má aj Rusko. Satelitné snímky podľa webu Military Watch Magazine odhalili výstavbu nového obranného pásu protivzdušných pozícií okolo ruského hlavného mesta Moskvy, pričom aspoň päť z novo vybudovaných plošín zodpovedá miestam rozmiestnenia systému dlhého dosahu zem-vzduch S-400.
Na viacerých z týchto miest sa už zdá, že sú umiestnené odpaľovacie zariadenia a ďalšie vozidlá súvisiace so systémom S-400, čo naznačuje, že nový obranný pás sa začína uvádzať do prevádzky alebo sa tak už stalo.
Toto rozšírenie nasleduje po opakovaných útokoch ukrajinských dronov s dlhým doletom zameraných na Moskvu a okolité regióny, ako aj po vývoji nových generácií okrídlených a balistických rakiet na Ukrajine s podporou a financovaním viacerých členov NATO s cieľom ďalej rozširovať útoky na ruské hlavné mesto a iné strategické ciele.
Nové stanovištia systému S-400 dopĺňajú už aj tak rozsiahlu integrovanú sieť protivzdušnej obrany Moskvy, ktorá patrí medzi najhustejšie na svete.
3/3 Link to my dynamic map of post-war–constructed air defense positions in Moscow and Moscow Oblast, which recently surpassed 1,600,000 views: https://t.co/52sztw3x69
— Mark Krutov (@kromark) July 1, 2026
Dnes je súčasťou tejto viacvrstvovej siete na najvyššej úrovni strategický systém protiraketovej obrany A-135 a A-235 a na nižšej úrovni protilietadlové delostrelectvo a rakety krátkeho doletu, ako sú napríklad tie, ktoré sú súčasťou bojových vozidiel protivzdušnej obrany typu Pantsir.
Tento systém je schopný zasiahnuť všetky typy cieľov okrem balistických rakiet s medzikontinentálnym doletom, satelitov a vysoko letiacich kozmických lietadiel, hoci jeho vhodnosť na ničenie lacných dronov zostáva obmedzená pre vysoké náklady na jeho rakety.
Ukrajinské útoky prinútili Putina nasadiť viac protivzdušných systémov aj v centre samotnej metropoly. Hoci bola väčšina ukrajinských dronov údajne zachytená ešte predtým, ako dosiahli svoje zamýšľané ciele, rastúci dolet, sofistikovanosť a frekvencia ukrajinských útokov poukázali na potrebu komplexnejšieho obranného krytia.
Rusko na to reagovalo nasadením ďalších prostriedkov protivzdušnej obrany v okolí kľúčových vládnych budov, vojenských zariadení, priemyselných areálov a strategickej infraštruktúry, pričom neustále prispôsobuje viacvrstvovú obrannú sieť hlavného mesta.
Jeden z nich, konkrétne S-400, umiestnili ruskí vojaci podľa investigatívneho článku Rádia Svoboda do areálu Moskovskej štátnej univerzity. Nová základňa vzniká len asi 300 metrov od budovy nadácie Innopraktika, spojenej s Putinovou dcérou Jekaterinou Tichonovou.
Obyvatelia Moskvy zrejme majú z posilnenia protivzdušnej obrany v meste zmiešané pocity. Podľa analytikov rozmiestnenie vojenských systémov na civilných budovách vyvoláva vážne obavy podľa medzinárodného humanitárneho práva, pretože ich to mení na legitímne vojenské ciele.
V priloženom videu si pozrite príspevok o ruských útokoch na Kyjev:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
