Bude Európa do konca leta bez riek? Sucho odkrylo desivé varovanie predkov

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Bude Európa do konca leta bez riek? Začiatkom augusta je oficiálne vyschnutá polovica Anglicka a historické minimá dosahujú rieky, ktoré sú v učebniciach zapísané ako najdlhšie a najvodnatejšie na Starom kontinente. Na dne vyprahnutých korýt sa odkrýva dávna minulosť.

Anglicko je známe svojimi historickými stavbami už od čias praveku. Krajinu obmývajú moria, no zrážok je tam toto leto ako šafranu.

Na niektorých územiach Anglicka spadlo v júli iba jedno percento priemerných zrážok. Na juhovýchode sucho odhalilo základy bývalého stredovekého kláštora a domu zo 16. storočia.

V Nemecku vyschnutý Rýn odkryl viaceré pamiatky vrátane starej potopenej rybárskej lode z minulého storočia.

Desivé varovanie 

A desivé varovanie sa ukazuje vo Wormse. Nízka hladina vody odkryla takzvané kamene hladu – kedysi ich nanosili predkovia, aby varovali budúce generácie, že ak ich rieka ukáže, nastane hladomor spôsobený suchom.

V Chorvátsku historicky nízka hladina odhalila vrak lode aj výbušné zariadenie. Trup plavidla začali skúmať experti. „Dráva nebola nikdy taká vyschnutá. Nikdy sme nevideli vrak tejto lode. Je to strašné, ale na druhej strane sa tu cítim ako na pláži na Bahamách,“ povedal Hrvoje Pejić, obyvateľ Chorvátska.

Rekordné horúčavy spôsobujú úbytok vody v riekach aj v Rumunsku, susednom Poľsku a Maďarsku. Aj tam dno Dunaja láka obyvateľov, ktorí ho na vlastné oči v živote nevideli.

V Srbsku pre nedostatok vody trpia vodné byvoly. Pohľad na zvieratá, ktorým najväčšia tamojšia farma nedokáže zabezpečiť podmienky, na aké boli stvorené, je veľmi smutný.

Prečítajte si tiež:

Tma v mestách

Metropoly na Dunaji sa na noc ponárajú do tmy. Dôvodom je to, že vody je málo, a to spôsobuje energetickú krízu. Maďarsko z úsporných dôvodov vyplo osvetlenie najznámejších pamiatok, podobné opatrenia prijalo aj Rumunsko.

Kríza spôsobená extrémnymi horúčavami a rekordne nízkou hladinou Dunaja totiž obmedzila výkon jadrových elektrární v Maďarsku aj Rumunsku. V Budapešti tak zhasli svetlá na parlamente, Budínskom hrade či Reťazovom moste.

V celej Bukurešti zas znížili intenzitu verejného osvetlenia o tretinu a v noci vypli nasvietenie historických budov, múzeí aj radnice. Podobné opatrenia zavádzajú aj ďalšie rumunské mestá, ktoré obmedzujú spotrebu elektriny počas večernej špičky. Rumunská vláda dokonca vyhlásila na celý august stav energetickej núdze.

Pozrite sa, ako vyzerajú dominanty bez osvetlenia: 

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Počasie

Dôležité udalosti