Teórií je viacero, no jedna sa teraz zdá byť pravdepodobnejšou než iné.
Niektorí sú na to citliví viac, iní menej, avšak do určitej miery ho cíti každý z nás. Šteklenie vnímajú ľudia na celom svete podobne, bez ohľadu na kultúru. Navyše, šteklivé sú aj zvieratá.
Vedci zistili, že existujú tri zóny, ktoré sú pre ľudí najviac šteklivé, a zároveň zostavili akúsi mapu šteklenia.
Prečítajte si tiež:
Existuje množstvo teórií o tom, odkiaľ fenomén šteklenia pochádza, píše ORF.
Grécky filozof Aristoteles si myslel, že súvisí s hrúbkou kože, a teda že tie časti, kde je tenšia, sú aj citlivejšie. Darwin sa zas domnieval, že najviac náchylné na šteklenie sú tie časti, ktorých sa najmenej dotýkame.
Jedna teória tiež hovorí o tom, že najviac sa šteklíme na miestach, ktoré sú najviac zraniteľné, respektíve ich zranenie by mohlo byť život ohrozujúce.
V neposlednom rade sa šteklenie spájalo s erotogénnymi zónami, a síce s tým, že šteklenie je akousi sociálnou hrou, ktorá sa v dospelosti môže rozvinúť do sexuálnej hry.
Vedci z holandskej univerzity čiastočne objasnili, ako ľudia subjektívne šteklenie vnímajú.
Na skúsenosti sa v rámci štúdie pýtali 450 respondentov vo veku 18 až 30 rokov z troch krajín – Číny, Holandska a Grécka. Vo všetkých troch kultúrach viac ako 98 percent respondentov uviedlo, že už niekedy niekto šteklil, a až 96 percent šteklilo iných.
Prečítajte si tiež:
Najčastejšou reakciou na šteklenie u opýtaných respondentov bol smiech. Po ňom nasledovalo uhýbanie, krik a tiež oplácanie šteklenia.
Väčšina respondentov šteklenie vnímala ako príjemné, asi štvrtina uviedla opak. Menej ako pätina prezradila, že pri šteklení pociťuje aj určitý druh sexuálneho potešenia.
Výskumníci sa tiež pýtali respondentov, ktoré časti tela považujú za najcitlivejšie z hľadiska šteklenia. Na základe ich odpovedí zostavili mapu šteklenia.
Na prvých miestach skončili podpazušie, krk, brucho a chodidlá.
Následne respondenti uvádzali aj oblasť slabín.
Všetky tieto miesta sa naprieč kultúrami zhodovali, rozdiely boli len veľmi malé.
Vedci porovnali svoje výsledky s teóriami o šteklivosti z minulosti. „Zo všetkých teórií, ktoré sme testovali, získala najsilnejšiu podporu Darwinova myšlienka,“ uviedli výskumníci. Podľa nej sú citlivejšie na šteklenie tie časti tela, ktorých sa v bežnom živote dotýkame menej často.
Zároveň však upozorňujú, že nejde o úplné vysvetlenie. Šteklivosť je podľa nich samostatná forma vnímania tela, na ktorú vplývajú zmyslové, telesné aj psychologické faktory.
Prečo sme teda štekliví, vedci stále presne nevedia. S výskumom v danej oblasti však neprestávajú.
Pozrite sa, čo prezrádza naša pokožka o trávení:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
