Téma udržateľnosti financovania nemocníc patrí dlhodobo ku kľúčovým výzvam slovenského zdravotníctva. Najnovší audit štátnych nemocníc, ktoré si objednalo Ministerstvo zdravotníctva SR, opäť otvoril širšiu diskusiu o nastavení systému a možných riešeniach. Odborníci sa v diskusii Vizionári zhodli na tom, že Slovensko sa nemôže spoliehať len na opakované oddlžovanie. V kontexte tejto diskusie zazneli aj návrhy na privatizáciu štátnej zdravotnej poisťovne a transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.
„Audit ukázal plošne medzery resp. výzvy v konkrétnych oblastiach, napr. v evidencii digitálnej dochádzky, v oblasti generačnej obmeny najmä stredného zdravotníckeho personálu ako aj materiálno-technického zabezpečenia nemocníc. Na základe toho sme predstavili osem konkrétnych riešení, ktoré je potrebné implementovať,“ uviedol šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Matej Bobovník. Medzi prioritami je napríklad centrálne verejné obstarávanie liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, optimalizácia zdrojov či zavedenie elektronickej evidencie dochádzky.
„Ide aj o sankčné mechanizmy, ale naším cieľom nie je nikoho perzekuovať. Tie nastupujú až po viacerých upozorneniach. Ak nebude na ne manažment reflektovať, nemocnica sa dostane do ozdravného plánu. Po zlyhaní predošlých krokov bude nútená správa, tá je však až terminálnym štádiom,“ dodal.
Zároveň zaznieva otázka, či samotné opatrenia postačia. Analytik INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že problém je hlbší a súvisí so samotným fungovaním systému. „Manažment štátnych nemocníc má dlhodobo zviazané ruky pri personálnych otázkach, nemá k dispozícii kapitál, je vystavený vysokému riziku odvolania. Výsledkom je, že ministerstvo mikromanažuje,“ konštatoval. Vníma potrebu systémovej zmeny, cieľom číslo jedna by podľa neho mala byť transformácia nemocníc.
Podobne to vníma aj Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute, ktorá poukázala na neúspešné reformné pokusy z minulosti: „Mali sme viacero ozdravných plánov, no mnohé opatrenia sa nerealizovali a zároveň tieto zmeny neboli podporené na systémovej úrovni. Už niekoľko rokov panuje na úrovni expertov celospoločenská zhoda, že súčasná právna forma nemocníc ako príspevkových organizácií je nevyhovujúca.“ Doplnila, že v rámci dosiahnutia finančnej stability v poslednom roku sa snažia pohnúť smerom k tomu, že nemocnice budú mať úhradu podľa DRG.
Na systémový rozmer problému upozorňuje aj generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. „Problém nie je len vo financovaní nemocníc. Kým sa nezmení samotný systém – vlastníctvo nemocníc či nastavenie platového automatu – príčiny zadlžovania sa nezmenia,“ dodal.
Pohľad z praxe dopĺňa riaditeľka FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková, ktorá zdôraznila význam efektívneho riadenia a spolupráce: „Sieťové riadenie a nakupovanie tak, ako prebieha u súkromných subjektov, vnímame ako efektívny model. Aj pre štátne nemocnice by mohla byť pridanou hodnotou cesta, keď sa pri verejných obstarávaniach spoja viacerí poskytovatelia. Výsledky z auditu s ministerstvom konzultujeme. Čo sa však týka problematiky nútenej správy, ďalšie opatrenia v tomto zmysle by mali byť predmetom aj ďalších legislatívnych úprav.“
„Audit ukázal, že v štátnych nemocniciach rastú náklady, zatiaľ čo výkony stagnujú. Zároveň audity prebiehajú len sporadicky, potom prekvapujú svojimi zisteniami. Naše nemocnice sú auditované každý rok, keďže fungujú ako akciové spoločnosti,“ skonštatoval generálny riaditeľ Penta Hospitals International Peter Lednický.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer v reakcii upozornil na špecifickú pozíciu štátnych zariadení. „Robíme službu pre občanov. V štátnej koncovej nemocnici si nemôžeme dovoliť vyberať poplatky ako v súkromných nemocniciach. Nepoukazujme preto na výsledky auditov, ktoré sú neporovnateľné. Štátne nemocnice nesmú byť porovnávané so subjektami, ktoré sa riadia sami a nemusia sa riadiť zákonom o verejnom obstarávaní. My sme tlačení do ťažších rozhodnutí, aby sme neporušili zákon, a pritom ostávame bez prostriedkov. Zároveň poukázal na dlhodobý problém nedostatočného viaczdrojového financovania.
Z pohľadu dodávateľov je situácia ešte naliehavejšia. Výkonná riaditeľka SK+MED Katarína Danková upozornila, že dlh voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok dosahuje približne 110 miliónov eur, z čoho zhruba 82 miliónov eur je po splatnosti. „Situácia je naozaj kritická,“ uviedla s tým, že hrozí, že niektoré spoločnosti môžu svoje produkty stiahnuť z kategorizácie, čím by boli pre pacientov nedostupné. Zároveň upozornila, že na stretnutí na ministerstve zaznela informácia o plánovanom ďalšom oddlžení.
Podľa predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimíra Baláža (SMER) sa na audity má pozerať komplexne. „Súhlasím, že v systéme existuje neefektivita, no jednotlivé zistenia je potrebné zasadiť do nejakého rámca. Ja som za to, aby sa urobili dve veci, ktoré musia ísť skoro súbežne: zlepšiť efektivitu aj zároveň systém adekvátne dofinancovať,“ doplnil.
„Bez transformácie nemocníc na akciové spoločnosti sa nepohneme, je to nevyhnutný prvý krok. Pokiaľ nemá nemocnica vlastnú motiváciu dosahovať pozitívny hospodársky výsledok, systém nemôže fungovať. Ak by sme sa v budúcnosti dostali do vlády, musíme počítať so zaplatením štátneho dlhu. Otázkou budú aj nové zdroje financovania, v hre môže byť aj privatizácia VšZP. Čo sa týka odmeňovania, do popredia sa musí dostať kvalita práce a výkonu, a tiež to, aby boli tieto kompetencie v rukách manažmentu nemocníc. Aj preto bude potrebné určite novelizovať platobný automat,“ dodal poslanec Tomáš Szalay (SaS).
Diskusia o udržateľnosti financovania nemocníc tak ukazuje relatívne širokú zhodu v jednom bode: samotné oddlžovanie problém nerieši. Otázne je, akou cestou sa má systém zmeniť, či cez väčšiu autonómiu manažmentu, transformáciu právnej formy, alebo posilnenie financovania.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
