Niektoré lavičky v hlavnom meste neslúžia na oddych pre všetkých. Sú navrhnuté tak, aby na nich nebolo možné ležať. Majú zabrániť napríklad prespávaniu ľudí bez domova. To však môže obmedzovať aj iných občanov.
Takzvaná nepriateľská architektúra sa objavuje v mestách po celom svete. Lavičky so zábranami či pichliače pri stenách budov, aby si k nim človek nemohol ľahnúť. Odborníci to však nevidia ako správne riešenie.
„Či už sú to ľudia bez domova alebo rôzni ľudia, ktorí sa správajú asociálne, vytláčať ich z verejného priestoru nie je z hľadiska demokratických alebo liberálnych hodnôt ideálny spôsob,“ povedal urbánny geograf Adrian Gubčo.
Podobné riešenia máme už niekoľko rokov aj na Slovensku. Už v roku 2015 sa bývalý primátor Ivo Nesrovnal pochválil takýmito lavičkami. Dnes je magistrát proti podobným zábranám.
„Usilujeme sa nepoužívať riešenia, ktoré možno vnímať ako nepriateľský alebo vylučujúci dizajn. Takéto prvky totiž neobmedzujú len konkrétne problematické správanie, ale môžu znižovať komfort aj bežným alebo zraniteľnejším používateľom,“ uviedol hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.
Napriek tomu v špecifických lokalitách, kde ľudia bez domova dlhodobo prespávajú, mesto zaviedlo miernejšie, no podobné opatrenia. Napríklad na Trnavskom mýte sú kratšie lavičky pre jednu osobu, aby sa na nich nedalo ležať.
Za typický príklad nepriateľskej architektúry možno v Bratislave považovať aj obmedzenie posedávania kovovou lištou na betónových obrubách pred nákupným centrom, v ktorom sa nachádza autobusová stanica. To už však nie je iniciatíva mesta, ale developera.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
