Vo viacerých prípadoch mali byť používané fyzické tresty, najmä facky.
Výsledky monitoringu verejného ochrancu práv (VOP) vo väzení v Hrnčiarovciach nad Parnou v okrese Trnava poukazujú na závažné nedostatky pri zaobchádzaní s odsúdenými v súvislosti s podmienkami výkonu trestu aj v oblasti ochrany pred zlým zaobchádzaním.
Ombudsman Róbert Dobrovodský odovzdal najzávažnejšie zistenia vedeniu ústavu a Generálnej prokuratúre SR. Informoval o tom hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac.
„Najzávažnejším zistením monitoringu je dôvodné podozrenie na fyzické násilie zo strany niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Z rozhovorov s odsúdenými vyplynulo, že vo viacerých prípadoch mali byť používané fyzické tresty, najmä facky, ako prostriedok na zabezpečenie poslušnosti,“ priblížil hovorca.
Podľa monitorovacieho tímu približne tretina oslovených odsúdených spomenula násilie zo strany príslušníkov, pričom časť z nich uviedla aj priamu osobnú skúsenosť.
„Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania, ide o absolútne neprípustné konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ povedal Dobrovodský.
Takéto zaobchádzanie je podľa neho v rozpore so záväzkami SR vyplývajúcimi z Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskeho dohovoru o ľudských právach aj zo štandardov Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT), podľa ktorých nesmie byť fyzická sila používaná ako forma trestu, disciplíny alebo zastrašovania.
Závažné zistenia sa týkali aj podmienok na oddiele diferenciačnej skupiny C, teda na oddiele s prísnejším režimom výkonu trestu. Monitoring poukázal na obmedzený prístup odsúdených k odbornej starostlivosti, najmä v oblasti liečby závislostí, ako aj na nedostatok aktivít a podnetov podporujúcich resocializáciu.
„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania. Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ podčiarkol.
Monitoring sa zameral aj na materiálne podmienky výkonu trestu. Monitorovací tím zaznamenal nedostatky v kvalite a stave niektorých ubytovacích priestorov, opotrebované vybavenie ciel a prostredie, ktoré v časti ústavu nepôsobilo dôstojne a podnetne.
Počas monitoringu boli zaznamenané aj príklady dobrej praxe. Pozitívne bol hodnotený oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde personál podľa zistení monitorovacieho tímu pristupoval k odsúdeným individuálne a aktívne podporoval ich zapájanie do voľnočasových a resocializačných aktivít. Pozitívne hodnotenia zazneli aj vo vzťahu k oddielu ochranných liečení, najmä pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, terapeutický program a profesionálny prístup personálu.
Verejný ochranca práv odovzdal najzávažnejšie zistenia vedeniu ústavu bezprostredne po ukončení návštevy formou protokolu a zároveň navrhol opatrenia smerujúce k ich okamžitému prešetreniu a náprave. Zistenia spolu s prvotným stanoviskom ústavu následne zaslal na vedomie aj Generálnej prokuratúre SR.
„Vo svojom stanovisku ústav uviedol, že viaceré odporúčania považuje za už realizované alebo dostatočne zabezpečené existujúcou praxou. Neakceptovanie časti návrhov odôvodnil najmä bezpečnostnými dôvodmi, personálnymi a kapacitnými limitmi, ako aj nízkou motiváciou odsúdených zapájať sa do ponúkaných programov,“ dodal hovorca ombudsmana.
Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) pristupuje ku každému podnetu alebo zisteniu týkajúcemu sa podmienok výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody s náležitou vážnosťou, najmä ak je podložené objektívnym posúdením skutkového stavu a relevantnými dôkazmi. ZVJS to uvádza vo svojom stanovisku.
ZVJS vo svojom stanovisku dopĺňa, že ak tvrdenia o údajnom nevhodnom fyzickom zaobchádzaní vychádzajú výlučne z výpovedí väznených osôb bez ďalších dôkazov alebo bez identifikácie konkrétnych osôb a okolností, nie je možné zo strany zboru tieto tvrdenia hodnoverným spôsobom preveriť.
„Zároveň je potrebné vnímať, že výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody predstavujú zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorý je prirodzene sprevádzaný psychickou záťažou, pocitmi frustrácie, úzkosti alebo negatívnymi postojmi voči väzenskému zariadeniu či väzenskému systému ako takému,“ doplnil zbor vo svojom stanovisku.
Deklaroval, že v záujme skvalitňovania procesu zaobchádzania s väznenými osobami boli aj na základe odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných organizácií prijaté viaceré legislatívne a systémové opatrenia smerujúce k vytváraniu bezpečného a humánneho prostredia vo väzenských zariadeniach, ochrane základných práv a slobôd osôb obmedzených na slobode, ako aj podpore resocializácie a následného začlenenia odsúdených do spoločnosti.
„Súčasťou týchto opatrení je aj posilňovanie individualizácie výkonu trestu, rozvoj resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, eliminácia negatívnych vplyvov väzenského prostredia na väznené osoby a ich blízkych, ako aj zvyšovanie preventívneho účinku uložených trestov,“ dodal ZVJS.
Zároveň ozrejmil, že proces humanizácie podmienok výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody musí byť sprevádzaný prijímaním primeraných opatrení na zachovanie bezpečnosti a poriadku vo väzenských zariadeniach. Každé prijímané opatrenie preto musí predstavovať vyvážený a racionálny kompromis medzi požiadavkami bezpečnosti a ochranou osobnej integrity a súkromia väznených osôb.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
