Rozlišovanie pív podľa stupňov je dôležité pre systém spotrebnej dane. Zmenu, ktorú zvažuje Brusel, by najviac pocítili malé pivovary.
Poprosím jednu „triceléosmičku“. Takto by mohla v budúcnosti vyzerať objednávka v slovenských krčmách. Tradičné označovanie pív by sa totiž mohlo stať minulosťou, píše web Deník.cz.
V dôsledku tlaku na zjednotenie európskych pravidiel hrozí, že z výčapov zmizne rozlišovanie piva podľa stupňov, na ktoré sú pivári na Slovensku a v Česku zvyknutí už od čias Rakúsko-Uhorska.
Táto tradícia má korene v polovici 19. storočia a jej otcom bol vtedajší rektor Pražskej polytechniky Karel Napoleon Balling, ktorý je autorom takzvaného Ballingovho stupňa.
V reštauráciách či krčmách sa najčastejšie stretnú s desiatkou alebo dvanástkou. Európska únia však zvažuje, že do roku 2031 zruší rozdelenie podľa stupňov a nahradí ho iba obsahom alkoholu. Zmena súvisí s revíziou smernice o štruktúre spotrebných daní z alkoholu. Podľa navrhovateľov by sa mali podmienky zjednotiť.
Hlavné dôvody? „Obmedziť riziká, ktoré uľahčujú daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo zneužívanie daňového systému, alebo ohrozujú či narúšajú verejnú politiku alebo ochranu zdravia a ľudského života,“ uvádza sa v nariadení.
Nové označenie piva sa dotkne najmä Čechov a Slovákov, na druhej strane bude zrozumiteľnejšie pre cudzincov. Všetky ostatné európske krajiny sú totiž zvyknuté rozlišovať pivo podľa obsahu alkoholu.
V Česku aj na Slovensku sa používa Ballingova alebo Plato stupnica, ktorá miesto percentuálneho obsahu alkoholu meria pôvodnú hustotu – hmotnostné percento sacharózy a sladového extraktu rozpusteného v tekutine pred tým, ako prejde kvasením.
Keďže viac cukru znamená viac potravy pre kvasinky, vyšší stupeň automaticky znamená vyšší obsah alkoholu a plnšiu chuť.
Rozlišovanie pív podľa stupňov je dôležité pre systém spotrebnej dane. Tá sa odvíja od množstva (hektolitrov), stupňov a samotnej sadzby dane.
Podľa ekonóma Tomáša Maiera z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe by zjednotenie označenia, podľa ktorého by sa daň vypočítavala na základe obsahu alkoholu, spôsobilo rast cien piva.
„Pre nás je to tradičný spôsob zdanenia už približne dvesto rokov. Nevidím dôvod, prečo by sa to malo meniť. Určite to nie je v záujme českého pivovarníctva,“ cituje Maiera česky denník.
Podľa prezidenta Českomoravského zväzu minipivovarov Michal Voldřich by na zmenu doplatili najmä menší výrobcovia piva.
„Meranie alkoholu je zložitejšie. Malé pivovary by si museli kupovať drahé zariadenia, ktoré sa im neoplatia. Navyše obsah alkoholu je deklaratívny údaj, pri ktorom zákon povoľuje tolerancie, zatiaľ čo stupňovitosť sa dá vo varni meradlom na hustotu zmerať úplne presne,“ zdôraznil Voldřich.
V praxi to znamená, že pri pive do 5,5 percenta objemového alkoholu je povolená odchýlka plus mínus 0,5 percenta. Pivo s deklarovanými 5,4 percentami alkoholu by tak mohlo mať v skutočnosti čokoľvek medzi 4,9 a 5,9 percentami.
„Jednoznačne by sa nám stierali rozdiely medzi kategóriami desiatok a dvanástok a nikto by tomu nerozumel,“ varuje Voldřich.
Táto zmena by tvrdo zasiahla celý sektor, ktorý už teraz bojuje s klesajúcou produkciou. Na Slovensku pritom spotreba alkoholického piva dlhodobo klesá. Kým ešte v roku 1990 sa vypilo na hlavu v priemere vyše 95 litrov, v roku 2024 to bolo 48 litrov.
Veľké pivo už možno nebude veľké. V Británii skúsili zaujímavý experiment. Pozrite asi archívnu reportáž v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
