Naša najväčšia mačkovitá šelma prežila vďaka ochrane človeka. Odborníci hovoria o dôležitej úlohe ochrany prírody.
Kedysi jej hrozilo vyhynutie a aj vďaka ľudskej pomoci sa tomu zatiaľ podarilo zabrániť. Hovoríme o našej najväčšej mačkovitej šelme.
Stretnúť rysa vo voľnej prírode sa nepodarí každému, no sú aj takí zanietení ľudia, ktorí jeho prítomnosť vyhľadávajú.
Jedným z nich je aj Jakub Kubala – zoológ, ktorý rysy sleduje celý život.
„Od detstva som bol fascinovaný veľkými mačkami, ale vzhľadom na to, že lev u nás nežije už niekoľko tisíc rokov, hľadal som alternatívu,“ hovorí výskumný pracovník Technickej univerzity vo Zvolene Jakub Kubala.
Má obľúbené miesta, kde rysa stretol za každého počasia. Tieto šelmy monitoruje pomocou fotopascí, telemetrie aj genetického výskumu. Vďaka tomu majú ochrancovia prírody dôležité informácie.
„Naša populácia sa pohybuje niekde medzi 200 až 400 jedincami. Mláďatá majú veľmi vysokú úmrtnosť, ich problémom sú kolízie s dopravou, podvýživa aj konfrontácie s dospelými jedincami,“ uvádza Kubala.
Zaujímavosťou je, že slovenské rysy sú dôležité aj pre viaceré krajiny v Európe. Tam, kde už vyhynuli, sa opäť vyskytujú práve vďaka nim. Približne sto jedincov sa podieľalo na založení viacerých zahraničných populácií.
„Sú miesta, cez ktoré rysy medzi sebou komunikujú – také rysie „telefóny“. Na týchto miestach zanechávajú pachové značky prostredníctvom moču a srsti. Vďaka tomu vieme analyzovať, ktorý rys kedy lokalitu navštívil, v akej kondícii sa nachádza a či je pripravený na rozmnožovanie,“ hovorí výskumník.
Aj toto je dôkaz, ako môžu ľudia pomáhať prírode. Bez ľudskej pomoci by sa totiž rys z našich lesov pravdepodobne vytratil.
„Takýmto spôsobom odovzdať dar tohto druhu, ktorý sme my dostali, našim deťom a vnúčatám,“ dodáva Kubala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
