Prežila druhú svetovú vojnu, ale exhibičné turné nie. Najhľadanejšiu vec na svete musel vypátrať až „špión so studeným nosom“.
Nevedel rozprávať, mal srsť, ňufák a štyri nohy, napriek tomu si zahral vo filme, dostával výplatu a zachránil históriu majstrovstiev sveta vo futbale. Pes Pickles menil životy.
Merala tridsať centimetrov a vážila takmer štyri kilogramy. Sošku bohyne Niké, prvú trofej pre víťazov svetového šampionátu, „vytesal“ parížsky sochár Abel Lafleur v roku 1930 z rýdzeho zlata. Jej cena už vtedy siahala na 50-tisíc dolárov, historická hodnota však letí do astronomických čísel.
Nečudo, že ju Taliani, šampióni z mundialu 1934, po vypuknutí druhej svetovej vojny radšej schovali. Úkryt pred nacistami futbalovému pokladu hľadal prezident talianskeho zväzu a podpredseda FIFA Ottorino Baressi. Ale nie v trezore ani pancierovej vitríne.
Zlatá Niké šesť krvavých rokov bezpečne prežila pod posteľou, v krabici od topánok.
Po konci najtragickejšieho konfliktu v dejinách si usporiadatelia a víťazi majstrovstiev sveta trofej predávali bez komplikácií. Až do roku 1966.
Toho času ôsmy šampionát organizovali Angličania, kolíska futbalu sošku 20. marca, počas exhibičného turné, vystavila v expozícii známok v londýnskom Westminsteri. Ako píše denník Guardian, ukradli ju bratia Sidney a Reg Cugullereovci. Zbierky známok za tri milióny libier sa ani nedotkli.
Britská televízia okamžite prerušila vysielanie, policajné zbory vyhlásili obrovské pátranie, medzinárodný škandál hasila takpovediac celá krajina.
Silná generácia okolo Pelého, dvojnásobní a úradujúci majstri sveta z Brazílie, brúsiac si zuby na tretí triumf v rade a teda aj trvalé vlastníctvo trofeje, okamžite z lúpeže obvinili Angličanov.
O tri dni neskôr dorazil do schránky futbalového klubu Chelsea balíček s vrchnou časťou trofeje a na stroji písaným listom požadujúcim výkupné 15-tisíc dolárov. Zúfalí zlodeji však rýchlo pochopili, že s pokusmi o predaj neuspejú.
Angličania už deň po krádeži objednali výrobu novej, lenže Niké sa našla. No nie vďaka pátracím špecialistom, ale obyčajnej prechádzke. V kroví predmestia Norwood na juhu Londýna ju, zabalenú do starých novín, vyňuchal psík menom Pickles.
Jeho majiteľ David Corbett si najprv myslel, že vnútri je bomba, na ostrovoch totiž vyčíňala Írska republikánska armádna (IRA).
Keď papier rozbalil, držal v rukách najhľadanejší predmet sveta.
Do kríkov ho odhodil Edward Bletchley, spojka bratov Cugullereovcov. Pred súdom vyhlásil: „Nech dostanem akýkoľvek trest, dúfam, že sa Anglicko konečne stane majstrom sveta.“
A čuduj sa svete – stalo sa.
Kolíska futbalu prvý a posledný raz v histórii, po góle, ktorý nikto nevidel, dvihla nad hlavu stratený poklad. Trofej tak putovala domov – „coming home“.
Z Picklesa sa razom stal hrdina a najslávnejší pes planéty. Firma vyrábajúca granule ho pre jeho „zásluhy vo svetovom futbale“ rok sponzorovala potravou zadarmo, liga pre ochranu psov vyznamenala striebornou medailou a minister Harold Wilson pozval na finále vo Wembley i recepciu, kde Angličania oslavovali zlato.
Dostal tiež úlohu vo filme „Špión so studeným nosom“, denne zarábal 25 libier.
Šesťtisícová odmena majiteľovi Davidovi Corbettovi zmenila život, kúpil si dom, kde strávil zvyšok pozemskej púte. Jeho miláčik a verný spoločník však nanešťastie odišiel do psieho neba už o rok neskôr. Pri naháňaní mačky sa jeho vôdzka zachytila o strom a Picklesa udusila. Jeho obojok má dodnes čestné miesto v Národnom futbalovom múzeu.
Mimochodom – dočkala sa aj Brazília. Generácia okolo kráľa Pelého získala tretí titul hneď na ďalšom šampionáte (1970) a ikonickej trofeje sa zmocnila nastálo. Žiaľ, iba metaforicky.
V roku 1983, štyri dni pred Vianocami, ju z vitríny totiž ukradli a za 24-tisíc dolárov predali dvaja ozbrojení lupiči. Posledný vlastník ju hneď po kúpe roztavil.
Tréner Vladimír Weiss sa do reprezentácie vrátil po štrnástich rokoch:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
