Ústa sa dlho brali ako samostatný problém, oddelený od zvyšku medicíny. K zubárovi ľudia chodili pre kaz, bolesť alebo estetiku, no výskum čoraz jasnejšie ukazuje, že stav zubov a ďasien môže súvisieť aj so zdravím srdca, ciev, metabolizmu a mozgu.
V ústach žijú stovky druhov baktérií. Ak sa zubný povlak pravidelne neodstraňuje, môže vyvolať zápal ďasien. Miernejšia gingivitída sa dá ešte zvrátiť a často sa prejaví krvácaním pri čistení zubov. Pokročilejšia parodontitída už poškodzuje tkanivá okolo zubov a patrí medzi hlavné príčiny ich straty u dospelých, píše The Guardian.
Podľa vedcov nejde iba o lokálny problém. Ústa sú otvorenou bránou do tela. Baktérie sa cez krvácajúce ďasná alebo poškodené zuby môžu dostať do krvného obehu a prispieť k zápalu v iných častiach organizmu.
Najviac preskúmaná je súvislosť so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pri ateroskleróze sa v cievach ukladajú tuky, cholesterol a vápnik. Vedci skúmajú, či baktérie z úst pomáhajú tento proces spustiť, alebo sa len zachytávajú na už poškodených miestach.
Nebezpečné môže byť aj to, že ústne baktérie sa v krvi naviažu na krvné doštičky. Tie za normálnych okolností pomáhajú zastaviť krvácanie, no pri nadmernom zhlukovaní môžu vytvárať zrazeniny.
Ak sa zrazenina zachytí v cieve zásobujúcej mozog, môže vzniknúť prechodná ischemická príhoda alebo mozgová porážka. Ak zablokuje cievu v srdci, hrozí infarkt.
Silná väzba sa ukazuje aj pri cukrovke druhého typu. Zápal v ústach môže zhoršovať kontrolu hladiny cukru v krvi.
Zároveň platí, že ľudia s dlhodobo zvýšenou glukózou sú náchylnejší na ochorenia ďasien. Výskumy naznačujú, že liečba infekcie v zube môže mať v niektorých prípadoch priaznivý vplyv aj na cukor v krvi a hladiny tukov.
Menej jednoznačná je súvislosť s demenciou. Príčinný vzťah zatiaľ dokázaný nie je. Problémom je aj to, že pri zhoršovaní pamäti a myslenia môže človek zanedbávať ústnu hygienu. Vedci však sledujú, či dlhodobý zápal z ďasien môže prispievať k procesom, ktoré ovplyvňujú mozog.
Dôležitý sociálny rozmer pridala štúdia Boston University, o ktorej informoval Medical Xpress. Výskumníci sledovali ľudí vo veku 55 rokov a viac a zistili, že tí, ktorí si pre náklady nemohli dovoliť potrebnú zubnú starostlivosť, mali vyšší výskyt nových diagnóz srdcového zlyhávania, infarktu, mozgovej príhody a demencie.
Autori odhadli, že odstránenie finančných bariér by mohlo u starších dospelých zabrániť približne dvom až štyrom percentám týchto zdravotných následkov.
Odborníci preto pripomínajú, že starostlivosť o zuby nie je kozmetický detail. Základom zostáva čistenie aspoň dvakrát denne, čistenie medzizubných priestorov, obmedzenie sladkostí a pravidelné prehliadky.
Zdravé ďasná samy osebe nezaručia dlhý život, no čoraz viac dôkazov naznačuje, že sú dôležitou súčasťou celkového zdravia.
Pozrite si aj reportáž o starostlivosti o zuby:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
