Vedci skúšali, ako dlho trvá naučiť sa lietať. Výskum odhalil zásadné zmeny v aktivite mozgu.
Ponorenie sa do virtuálnej reality (VR) môže s mozgom robiť zvláštne veci. Ukázali to výsledky experimentu čínskych vedcov, ktorí sa snažili zistiť, či je možné presvedčiť mozog o niečom, čo nie je skutočné.
V experimente, o ktorom informuje portál Science Alert, dobrovoľníci, ktorým boli na pár hodín nasadené VR krídla, začali o týchto imaginárnych končatinách uvažovať podobne ako o skutočných častiach tela.
Autori experimentu využili virtuálnu realitu a špeciálne vytvorenú videohru, v ktorej dali dvadsiatim piatim dobrovoľníkom možnosť lietať s pomocou virtuálnych krídel. Aby herný avatar lietal, musel človek v reálnom svete čo najvernejšie napodobniť ideálnu techniku letu.
Hra pritom využívala fyzikálny model ako zo skutočného sveta. Dobrovoľníci sa učili koordinovane mávať rukami, lakťami a zápästiami podľa toho, ako si to úloha vyžadovala.
Postupne zistili ako najlepšie mávať krídlami, aby nabrali rýchlosť, ako ich zložiť pri strmom lete a ako ich nastaviť, keď chceli spomaliť, alebo ich roztiahnuť pri plachtení na prúdoch virtuálnych vetrov. Väčšine z nich trvalo približne týždeň, kým zvládli techniku letu
Bludiskami rôznej zložitosti dokázali prejsť bez väčších problémov a postupne sa naučili triky, ktorými demonštrovali, ako dobre majú svoje virtuálne krídla pod kontrolou.
Vedcov prekvapilo, ako rýchlo sa účastníci dokázali naučiť lietať, to však bola iba prvá časť výskumu. V tej druhej sa zamerali na to, čo takáto zásadná pomyslená zmena urobila s mozgami.
Využili na to magnetickú rezonanciu a pomocou nej skúmali časť mozgu nazývanej okcipitotemporálny kortex (OTC). Ide o miesto spojené so spracovaním vizuálnych vnemov a zodpovedné aj za rozpoznávanie orgánov. Keď je narušené, ľudia napríklad nedokážu pohnúť rukou, pretože mozog im nedokáže povedať, že patrí k ich telu.
Vedci porovnávali skeny urobené ešte pred experimentom s tými, ktoré vznikli v priebehu sledovaného týždňa a nestačili sa čudovať. Mozog pri pohľade na krídla reagoval podobne, ako keby sa pozeral na vlastnú ruku. OTC prijal iluzórne vnemy za reprezentáciu svojich vlastných orgánov - pri pohľade na krídla sa aktivovali aj centrá spojené s pohybom a vnímaním dotyku.
OTC bol počas stoviek tisícov rokov evolúcie naprogramovaný tak, aby rozpoznával ľudské končatiny. Rýchlosť, s akou dokázal za svoje prijať krídla, vedcov prekvapila.
Skutočnosť, že mozog zmenil svoje spracovateľské vzorce, svedčí o tom, že disponuje vrodenou plasticitou, ktorá je schopná vyrovnať sa s takýmito zmenami – plasticitou, ktorú by bolo možné využiť na naučenie sa ovládania nových končatín a prispôsobenie sa novým spôsobom pohybu.
Zistenia budú mať aj praktické využitie. Flexibilitu okcipitotemporálneho kortexu by bolo možné využiť pri vývoji pokročilých protéz. Robotické náhradné končatiny by mohli byť navrhnuté tak, aby ich mozog ľahšie prijal za svoje. Štúdiu o pozoruhodnom experimente zverejnili v odbornom časopise Cell.
V priloženom videu si pozrite reportáž o tom, ako na AI reaguje mozog:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
