Opaľovací krém nestačí vybrať len podľa čísla SPF. Dôležité je aj zloženie, typ filtrov a to, či ho používate v správnom množstve.
Výber opaľovacieho krému nemusí byť jednoduchý. Nová výročná správa organizácie Environmental Working Group upozornila, že len menšia časť hodnotených prípravkov spĺňala jej kritériá bezpečnej a účinnej ochrany pred slnkom, píše CNN.
EWG vo svojom sprievodcovi na rok 2026 analyzovala 2 784 opaľovacích produktov. Za vhodné označila 550 z nich, teda približne pätinu.
Do hodnotenia zaradila krémy pre deti, prípravky na šport a pobyt pri vode, denné krémy s ochranným faktorom aj balzamy na pery s SPF.
Organizácia pri odporúčaniach sledovala najmä to, či prípravok chráni pred UVA aj UVB žiarením. Oba typy ultrafialového žiarenia poškodzujú kožu, urýchľujú jej starnutie a môžu prispieť k vzniku rakoviny kože. Do odporúčaného zoznamu sa nedostali spreje a púdre, pri ktorých EWG upozorňuje na riziko vdýchnutia.
Správa spochybnila aj predstavu, že čím vyššie SPF, tým výrazne lepšia ochrana. Produkty s označením SPF 100 a viac môžu pôsobiť presvedčivo, rozdiel oproti SPF 50 však podľa správy nemusí byť veľký.
Kým SPF 50 odfiltruje približne 98 percent UVB lúčov, vyššie čísla sa často spájajú skôr s marketingom než s dramaticky lepšou ochranou.
Problémom môže byť aj to, že ochrana uvedená na etikete nemusí vždy zodpovedať skutočnosti. Vedci z EWG v recenzovanej štúdii zistili, že testované krémy poskytovali v priemere len štvrtinu deklarovanej ochrany pred UVA žiarením a 59 percent ochrany pred UVB žiarením uvedenej na obale.
EWG odporúčala najmä minerálne opaľovacie krémy. Z 550 odporúčaných produktov bolo 497 založených prevažne na minerálnych filtroch, ktoré zostávajú na povrchu kože a odrážajú alebo blokujú slnečné lúče. Najčastejšie ide o oxid zinočnatý a oxid titaničitý.
Staršie minerálne krémy zanechávali na pokožke biely povlak, no novšie formulácie a tónované verzie tento problém podľa odborníkov výrazne zmiernili.
Chemické filtre fungujú inak. Vstrebávajú sa do kože a ultrafialové žiarenie premieňajú na teplo. Niektoré z nich sa používajú celé desaťročia, no okolo viacerých látok pribudli otázky o bezpečnosti.
EWG upozornila najmä na homosalát a oxybenzón, ktoré sa spájajú s možným narúšaním hormonálneho systému. Európska únia homosalát reguluje ako látku s podozrením na endokrinné účinky.
Oxybenzón patrí medzi najdiskutovanejšie chemické filtre. Výskumy ho našli v krvi, moči aj materskom mlieku a viaceré štúdie ho spájali s hormonálnymi zmenami, alergickými reakciami aj vplyvom na morské ekosystémy. Niektoré destinácie ho preto zakázali pre obavy z poškodzovania koralov a morského života.
Podľa EWG sa jeho používanie za posledných 19 rokov výrazne znížilo. Kým kedysi ho obsahovalo približne 70 percent produktov, po novom išlo asi o päť percent.
Správa zároveň upozornila na pokles používania retinylpalmitátu, formy vitamínu A. Táto látka patrí do skupiny retinoidov, ktoré sa bežne využívajú v kozmetike proti starnutiu.
Pri opaľovaní sa však vyvoláva otázky, keďže retinoidové produkty často nesú upozornenia, aby sa pokožka po ich použití nevystavovala slnku. V roku 2010 ho podľa EWG obsahovalo asi 40 percent produktov, dnes približne tri percentá.
Austrálske ABC News doplnilo, že tamojší regulátor TGA navrhol rozsiahle zmeny pravidiel pre opaľovacie prípravky. 16 z 20 široko používaných krémov nespĺňalo deklarované hodnoty na etikete. Návrhy zahŕňali zmeny testovania SPF, väčší dohľad nad laboratóriami a jednoduchšie označovanie ochrany.
Odborníci však zároveň pripomínajú, že obavy zo zloženia nemajú viesť k odmietaniu ochrany pred slnkom. Ultrafialové žiarenie je dokázaný karcinogén a škody na pokožke sa môžu prejaviť až po rokoch.
Najrizikovejšie sú opakované spálenia, najmä v detstve. Deti a dojčatá sú na slnko mimoriadne citlivé a bábätká do šiestich mesiacov by sa priamemu slnku nemali vystavovať vôbec.
Samotný krém pritom nestačí. Ochrana má byť vrstvená. Pomáha oblečenie z husto tkaných látok, slnečné okuliare, klobúk so širokou strieškou a tieň počas najintenzívnejšieho slnka.
Krém treba naniesť v dostatočnom množstve asi 15 minút pred odchodom von a obnovovať ho približne každé dve hodiny, prípadne hneď po plávaní alebo výraznom potení.
Najbezpečnejšou voľbou tak nie je automaticky najdrahší krém ani najvyššie číslo na obale. Dôležité je širokospektrálne krytie pred UVA aj UVB žiarením, zloženie bez problematických látok, správne nanášanie a pravidelné opakovanie.
Viac sa o výbere správneho opaľovacieho krému dozviete aj v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
