Vojna na Blízkom východe môže ešte viac zasiahnuť naše peňaženky. Odborníci varujú pred zdražovaním potravín, hrozí totiž problém s kľúčovou surovinou.
Vojna na Blízkom východe nemusí znamenať len drahšiu ropu. Blokáda Hormuzského prielivu môže viesť ku globálnemu šoku na trhu s potravinami. Hrozí dokonca celosvetová potravinová kríza, ktorá sa prejaví aj zdražením potravín. Dôsledky sa môžu prejaviť už o šesť až dvanásť mesiacov, varuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
FAO však nie je jediná, ktorá varuje pred hroziacou krízou.
„Svet námesačne kráča do globálnej potravinovej krízy,“ varovala aj ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová.
„Nemôžeme riskovať, že desiatky miliónov ľudí budú hladovať, pretože jedna krajina obsadila medzinárodnú námornú trasu,“ citoval političku portál The National News.
Britská politička si však myslí, že svet nemá na vyriešenie krízy mesiace. Podľa nej ide maximálne o týždne.
Na ceny potravín už teraz vplývajú drahšie pohonné hmoty, ktoré farmári používajú. Zvýšené náklady predstavujú aj energie. Ten najväčší problém však ešte len môže prísť – nedostatok hnojív, prípadne ich vysoká cena, ktorá môže potrápiť aj Európu.
Hnojivá ovplyvňujú hlavne dva faktory. Prvým je jej nedostatok. Chudobné krajiny Afriky, ktoré sú zároveň najviac ohrozené hladom, odoberali hnojivá práve zo Spojených arabských emirátov, ktoré patria k najväčším výrobcom hnojív.
Druhým faktorom sú ceny energií, ktoré sa premietajú do cien hnojív. Európa si vie veľkú časť hnojív vyrobiť sama, problémom je však energetická náročnosť výroby hnojív. To znamená, že hnojivá sa môžu výrazne predražiť. Ceny hnojív na báze dusíka boli minulý mesiac približne o 70 percent vyššie ako ich priemer za rok 2024, uvádza Financial Times.
Zatiaľ také výrazné predraženie nepociťujeme, pretože farmári používajú hnojivá, ktoré nakúpili ešte minulý rok.
Zvýšené ceny sa môžu odraziť aj na menšej výsadbe, po ktorej môže nasledovať nižšia úroda. Situáciu môže zhoršiť aj jav El Niño, ktorý by mal priniesť suchá.
Najviac ohrozené sú prirodzene chudobné krajiny, ktoré nakupovali hnojivá z Blízkeho východu, napríklad africké štáty či krajiny Latinskej Ameriky. Práve tam už teraz majú ľudia problém zabezpečiť si dostatok jedla.
FAO preto odporúča diverzifikovať dovoz hnojív a energií a nespoliehať sa len na región Perzského zálivu. Krajiny vyzýva, aby si vytvárali strategické zásoby hnojív, obilia a palív a zároveň podporili domácu výrobu hnojív. Zároveň apeluje na štáty, aby neblokovali dovoz potravín a koordinovali sa medzinárodne, čím by zabránili panike na trhoch.
Dôležitá je aj podpora farmárov. Podľa Financial Times sa už Brusel pripravuje na tento nepriaznivý scenár a chce, aby si vlády vytvorili zásoby hnojív.
„Potravinová bezpečnosť sa začína bezpečnosťou hnojív. Európa musí produkovať viac a byť menej závislá od iných, pokiaľ ide o živiny, ktoré udržiavajú naše poľnohospodárstvo v chode,“ uviedol komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen.
Podľa Európskej komisie by sa zvýšené ceny mohli prejaviť na konci roka. Brusel sa tiež chystá kompenzovať farmárom zvýšené náklady na hnojivá.
Niektoré členské krajiny už pripravujú národné rezervy hnojív.
S hnojivami sa spája aj ďalšia látka, ktorej hrozí nedostatok – oxid uhličitý (CO₂). Ten vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe hnojív a používa sa pri čapovaných nápojoch – pridáva sa do piva, kolových nápojov či minerálok, no využíva sa aj pri porážke prasiat a sliepok.
Pre svoje konzervačné vlastnosti sa pridáva aj do balených produktov, ako sú porciované mäso, pekárenské výrobky či šaláty.
Dôležitú úlohu hrá aj v medicíne – používa sa na výrobu suchého ľadu, ktorý slúži na uskladnenie krvných transfúzií či orgánov.
Britská vláda, ktorá je od dovozu závislejšia než kontinentálna Európa, už preto pripravila núdzový plán pre prípad, že by hrozil nedostatok tejto látky.
Trump vyhlásil, že USA sa s ukončením konfliktu s Iránom neponáhľajú. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
