Moderné lieky určené na liečbu cukrovky a redukciu hmotnosti pomáhajú miliónom ľudí po celom svete. Najnovšie výskumy však naznačujú, že ich účinky sa nemusia týkať len chuti do jedla či hladiny cukru v krvi. Vedci skúmajú aj ich možný vplyv na fungovanie mozgu, náladu a prežívanie emócií.
Lieky zo skupiny GLP-1, ktoré sa v posledných rokoch stali populárnym nástrojom pri liečbe cukrovky a obezity, môžu ovplyvňovať aj oblasti mozgu spojené s motiváciou, emóciami či pocitom radosti. Upozorňujú na to vedci, ktorých zistenia priniesol denník The Washington Post.
Výskumníci z University of Colorado Anschutz sa zamerali na to, ako tieto lieky pôsobia na ľudský mozog. Tím vedený odborníčkou Allison Shapirovou sledoval skupinu 13 mladých žien trpiacich hormonálnou poruchou vaječníkov. Vedci porovnávali snímky ich mozgu pred začiatkom liečby a po niekoľkých mesiacoch užívania liekov.
Výsledky ich prekvapili. Na mozgových snímkach sa objavili výrazné zmeny, ktoré výskumníci neočakávali „Nepredpokladali sme, že uvidíme takýto efekt, a zatiaľ presne nevieme, čo znamená,“ uviedla Shapirová.
Tieto lieky dnes užívajú desiatky miliónov ľudí. Ich hlavnou úlohou je napodobňovať hormóny, ktoré regulujú hladinu cukru v krvi a navodzujú pocit sýtosti. Ukazuje sa však, že ich pôsobenie môže siahať aj za hranice tráviaceho systému.
Niektorí pacienti opisujú vedľajšie účinky označované ako „mozgová hmla“. Ide o pocit zhoršenej koncentrácie, pomalšieho myslenia alebo problémov so sústredením. Ďalší hovoria o zmenách nálady či odlišnom prežívaní emócií.
Podľa ich skúseností sa môže znižovať pocit radosti, motivácia alebo záujem o aktivity, ktoré ich predtým tešili. Niektorí zaznamenali aj pokles sexuálnej túžby, uvádza CNN Prima News.
Práve tieto pozorovania vyvolávajú medzi vedcami nové otázky. Ak lieky zasahujú do oblastí mozgu zodpovedných za odmeňovanie, túžbu a motiváciu, odborníci chcú lepšie pochopiť, kde sa končí ich liečebný účinok a kde sa už začínajú prejavovať zmeny v správaní či prežívaní človeka.
Hormóny, na ktoré lieky GLP-1 pôsobia, totiž netvoria systém obmedzený len na žalúdok a črevá. Aktivujú sa po jedle a podieľajú sa na regulácii hladu, trávenia aj hladiny cukru v krvi. Ich receptory sa však nachádzajú aj v ďalších orgánoch vrátane srdca a mozgu, čo môže vysvetľovať ich širšie účinky na organizmus.
V Teleráne sme sa venovali nežiadúcim účinkom liekov. Pozrite si archívny rozhovor s odborníčkou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
