Meteorológovia upozorňujú, že sa blíži silné El Niño, ktoré môže výrazne ovplyvniť počasie na celej planéte. Celú situáciu zhoršuje dianie na Blízkom východe.
Meteorológovia sa zhodujú, že sa blížime k javu známemu ako El Niño, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vznikne medzi júnom a augustom.
Tento jav sa vyznačuje oteplením veľkej časti Tichého oceánu pri rovníku. To má za následok zmenu prúdenia vzduchu po celom svete. Následne sa mení aj počasie, ktoré sa vyznačuje vyššou priemernou teplotou, extrémnymi výkyvmi, ale aj intenzívnejšími dažďami či povodňami.
Jeho opakom je La Niña, ktorá prináša chladnejšie podmienky. Práve tá dominovala začiatku minulého roka, no napriek tomu nedokázala zvrátiť trend vysokých teplôt. Rok 2025 totiž patril medzi najteplejšie v histórii meraní, čo poukazuje na pokračujúce globálne otepľovanie.
Niektorí experti si preto myslia, že tohtoročné El Niño by mohlo byť „super“. Jeho dôsledky však v spojení s vojnou na Blízkom východe super nebudú. Ľudstvu totiž podľa niektorých scenárov hrozí potravinová kríza až hladomor.
„Ak sa však pozrieme na modely predpovedajúce najvyššie teploty, naznačujú anomáliu teploty povrchu oceánu presahujúcu 3 °C. Ak by sa takýto scenár stal skutočnosťou, zažili by sme najsilnejšie El Niño v histórii,“ uvádza portál SmogLab.
Ak sa tak stane, planétu čakajú rôzne prejavy extrémneho počasia, ako sú horúčavy, suchá, ale naopak aj silné dažde a záplavy. Všetko závisí od geografickej polohy. Napríklad pre časť Ázie sú typickejšie záplavy, zatiaľ čo pre sever USA skôr horúčavy.
Najťažšie sa predpovedajú dopady tohto javu na Európu.
Experti však očakávajú, že El Niño bude mať negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu. Tej totiž neprospievajú ani suchá, ani prívalové dažde.
Do toho sa pridáva aj fakt, že na Blízkom východe zúri konflikt medzi americko-izraelskými silami a Iránom. Hormuzský prieliv je fakticky stále blokovaný a preprava cez tento úsek je pozastavená. Trasa je pritom kľúčová nielen pre ropný tranzit, ale aj pre ďalšie dôležité komodity, ako sú zemný plyn či hnojivá.
Na možné problémy s dostupnosťou hnojív upozorňovala aj Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), podľa ktorej by ich nedostatok mohol viesť k potravinovým problémom najmä v krajinách Afriky a Južnej Ameriky, ktoré tradične dovážajú hnojivá z Blízkeho východu. V Európe sa síce hladomor neočakáva, no ceny potravín môžu prudko vzrásť.
Problémom sú aj vysoké ceny energií potrebných na výrobu hnojív, čo automaticky zvyšuje nielen cenu samotných hnojív, ale aj potravín.
„Pesimistické scenáre sú, žiaľ, dosť pravdepodobné,“ tvrdí portál.
Európu sužuje vlna horúčav. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
