Vedci si pôvodne mysleli, že patrí úplne inému tvorovi. Dlho zabudnutá skamenelina dnes zaujíma dôležité miesto v histórii výskumu Antarktídy.
Nenápadný nález, ktorý strávil štyri desaťročia zapadnutý prachom v zásuvke, prepísal históriu. Ide totiž o vôbec prvú dinosauriu kosť objavenú na území Antarktídy, informuje BBC s odkazom na článok uverejnený v časopise Acta Palaeontologica Polonica.
Fosíliu vykopali ešte v roku 1985. Objavitelia však v tom čase netušili, s čím majú do činenia, a tak skončila odložená v geologických archívoch Britskej antarktickej služby (BAS) v Cambridge. Nedávno sa na ňu opäť pozreli paleontológovia. Tí s istotou potvrdili, že ide o chvostový stavec titanosaurida.
Táto skupina živočíchov zahŕňala tie najmohutnejšie suchozemské tvory v dejinách našej planéty. Vzácny objav prináša nové svetlo do výskumu života dinosaurov v polárnych oblastiach, kde sú podobné nálezy extrémnou raritou.
Skamenelinu si medzi tisíckami ďalších expedovaných vzoriek všimol Dr. Mark Evans, ktorý má v BAS na starosti správu zbierok. „Niekedy stačí začať podrobnejšie skúmať obsah starých zásuviek. Naraz narazíte na kúsok, ktorý okamžite upúta vašu pozornosť,“ opísal moment prekvapenia Evans.
Fosília pochádza z ostrova Jamesa Rossa. Prvú zmienku o nej si do svojho terénneho denníka zapísal geológ Dr. Mike Thomson. K presnému dátumu 9. decembra 1985 priložil detailný náčrtok približne desaťcentimetrového nálezu a stručne ho označil ako „stavec veľkého plaza“.
Evans vysvetľuje, že pôvodná expedícia považovala kosť za pozostatok nejakého vodného plaza. Jemu však hneď napadlo, že anatómia stavca jednoznačne zodpovedá dinosaurovi.
Ak by sa to potvrdilo, s ohľadom na rok nálezu by išlo o absolútny antarktický prvopočiatok. Pre overenie svojej teórie preto kontaktoval profesora Paula Barretta z Prírodovedného múzea. „I keď táto kosť nepôsobí na prvý pohľad výnimočne, v skutočnosti má veľmi špecifickú anatómiu,“ vysvetlil Barrett držiac fosíliu v ruke.
Následne predviedol jamku na jednej strane kosti a vypuklý kĺb na strane druhej. Tento systém do seba zapadajúcich guľových kĺbov tvoril celú chrbticu zvieraťa.
„Hneď ako som to uvidel, vedel som, s čím máme do činenia… bolo úplne isté, že ide o titanosaura,“ povedal. „Ide o kombináciu znakov, ktorá je pre tento druh dinosaurov úplne jedinečná.“
Po celom svete bolo doteraz identifikovaných viac ako 100 druhov titanosauridov. Všetky sú štvornohé bylinožravce s veľmi dlhými krkmi, ktoré im pomáhali dosiahnuť na stromy, a s dlhými chvostami slúžiacimi na udržanie rovnováhy. Tí najväčší titanosauridi mali dĺžku viac ako 35 m a vážili približne 60 ton.
Na základe veľkosti tejto chvostovej kosti vedci odhadujú, že antarktický titanosaurus mal dĺžku približne 7 m.
„Možno to bol mladý dinosaurus, alebo možno to bol skutočne malý jedinec – taký, ktorý ako dospelý jedinec skutočne vybočoval z trendu zvyšku skupiny,“ vysvetlil Barrett.
Tento dinosaurus žil pred 82 miliónmi rokov v období neskorej kriedy, keď bola Antarktída úplne iná, než je dnes. Bola pokrytá bujným lesom, ktorý poskytoval dostatok potravy pre tohto bylinožravého tvora.
Dlho zabudnutá skamenelina dnes zaujíma dôležité miesto v histórii výskumu Antarktídy. V tejto odľahlej časti sveta sa v rokoch po roku 1985 našli aj ďalšie skameneliny dinosaurov – avšak nie je ich veľa.
Antarktída je pre paleontológov náročným pracoviskom, kde ľad zakrýva praveké stopy v skalách pod ním.
„To ukazuje, že oblasť, ktorú dnes považujeme za skutočne neobývateľnú, bola kedysi plná života. Pomáha nám to zistiť, ako sa tieto organizmy zapájali do širších ekosystémov na samom konci sveta pred približne 80 miliónmi rokov,“ vysvetlil Barrett.
Vedci našli fosíliu najväčšieho dinosaura. Viac sa dozviete z archívneho príspevku v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
