Na snímkach mozgu objavili viacero podozrivých lézií. Všetko spočiatku nasvedčovalo vážnemu ochoreniu, no ďalšie vyšetrenia priniesli zvrat.
Veľmi zriedkavý medicínsky prípad sa odohral minulý rok v Španielsku. Šesťdesiatročný muž z Castellónu vyhľadal lekársku pomoc po tom, ako ho dva týždne sužovali silné bolesti hlavy a jemné zmeny v správaní.
Neurologické vyšetrenie odhalilo mierne psychomotorické spomalenie. Lekári sa preto rozhodli urobiť vyšetrenie hlavy počítačovou tomografiou bez kontrastu. Tá odhalila viacero nejasne definovaných lézií, ktoré sa môžu objavovať pri metastatickom ochorení, teda pri šírení rakoviny do mozgu.
Pacientovi preto podali dexametazón – kortikoid, ktorý sa používa aj pri opuchu mozgu spôsobenom nádormi či zápalom. Stav pacienta sa po podaní lieku rýchlo zlepšil. To však ešte nepotvrdzovalo rakovinu, iba to ukázalo, že liek zmiernil opuch a príznaky.
Do prípadu sa následne zapojili onkológovia. Rozsiahle vyšetrenia vrátane celotelovej počítačovej tomografie s kontrastom, kolonoskopie a PET/CT však neodhalili žiadny primárny zhubný nádor.
Lekári sa preto pustili do skúmania lézií magnetickou rezonanciou. Až tá ukázala nečakaného páchateľa – útvary pripomínajúce hlavičku parazita, takzvaný skolex. Konkrétne išlo o pásomnicu dlhočlánkovú, známu aj ako bravčová pásomnica (Taenia solium).
Pacient tak trpel neurocysticerkózou, teda ochorením, pri ktorom larvy pásomnice vytvárajú cysty v mozgu. V Európe ide o veľmi vzácny stav.
Tento prípad je výnimočný aj tým, že muž nikdy necestoval do krajín, kde je pásomnica rozšírená. Do takýchto oblastí necestoval ani nikto z jeho domácnosti. Všetkým členom domácnosti navyše urobili testy na prítomnosť vajíčok a parazitov vo výkaloch, ktoré dopadli negatívne.
Samotný pacient však pred desiatimi rokmi pracoval na stavbách a jeho kolegovia pochádzali aj z krajín s výskytom pásomnice. Muž s nimi zdieľal jedlo aj hygienické zariadenia.
Lekári preto predpokladajú, že sa mohol nakaziť fekálno-orálnou cestou.
Diagnózu potvrdili vyšetrením protilátok proti Taenia solium zo séra pacienta. Muža následne liečili antiparazitikami. Zároveň dostával kortikoidy, ktoré mu postupne vysadzovali. Liečba zabrala a prebehla bez komplikácií.
V Európskej únii sa za takmer 20 rokov, v období rokov 2000 až 2019, objavilo menej ako 30 autochtónnych prípadov neurocysticerkózy. Väčšinou sa ochorenie v Európe spája s migrantmi alebo ľuďmi, ktorí cestovali do krajín, kde je nákaza rozšírená.
Lekári preto v štúdii, ktorú zverejnil časopis Emerging Infectious Diseases vydávaný americkým CDC, upozorňujú, že lekári by mali brať do úvahy aj túto možnosť. A to dokonca aj v prípade, ak pacient do rizikových krajín nikdy necestoval.
Pásomnica dlhočlánková sa spája najmä s chovom prasiat, nedostatočnou hygienou a chýbajúcou alebo zle zabezpečenou sanitáciou. Typická je pre chudobné africké či ázijské regióny.
Ak človek zje nedostatočne tepelne upravené bravčové mäso s larvami pásomnice, v jeho čreve môže vyrásť dospelý parazit. Ten môže dorásť do dĺžky približne 2 až 7 metrov.
Tým sa však horor nekončí. Dospelá pásomnica následne produkuje články plné vajíčok. Je doslova továrňou na vajíčka. Môže mať približne tisíc článkov a každý gravidný článok môže obsahovať až 50-tisíc vajíčok.
Práve vajíčka sú problémom pri cysticerkóze a neurocysticerkóze. Ak sa dostanú do tela človeka fekálno-orálnou cestou, napríklad cez kontaminované ruky, jedlo alebo vodu, môžu sa z nich vyliahnuť larvy. Tie preniknú cez črevnú stenu do krvi a môžu sa dostať do svalov, očí či mozgu, kde vytvárajú cysty.
Pri nedostatočnej hygiene tak môže človek, ktorý má pásomnicu v čreve, nakaziť znovu seba alebo iného človeka. Práve takýto skrytý prenos lekári zvažujú aj v prípade španielskeho pacienta.
Z dovolenky si môžete priniesť aj nechcený suvenír. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
