Objav, ktorý vedcov prekvapil. V americko-kanadskom pohraničí sa medzi sumčekmi šíri prenosná rakovina kože. Ide len o štvrtý známy prípad takéhoto ochorenia v živočíšnej ríši a vôbec prvý u sladkovodných rýb.
Znepokojivé zistenia priniesli výskumníci z amerického Vermontu, ktorí sa rozhodli preskúmať jazero Memphremagog a ďalšie jazerá ležiace na hranici Kanady a Spojených štátov.
Už od roku 2012 si vedci aj rybári všímali niečo nezvyčajné u sumčeka hnedého (Ameiurus nebulosus). Rastúcemu počtu týchto rýb sa na koži vytvárali čierne útvary, o ktorých sa spočiatku domnievali, že ich spôsobuje vírus. V roku 2014 mal tieto zvláštne útvary jeden z troch sumčekov v jazere, ktoré leží medzi Vermontom a Quebecom.
„Spočiatku sme si mysleli, že toto ochorenie by mohlo byť vírusové, ale to sa nepotvrdilo,“ povedala v tlačovej správe Julie Dragon, vedkyňa z Vermontskej univerzity a spoluautorka novej štúdie.
Keďže takéto škvrny sa doteraz považovali za indikátory kvality životného prostredia, výskumníci mali podozrenie na kontaminant alebo patogén súvisiaci so znečistením.
Pravda sa však ukázala byť oveľa znepokojujúcejšia. Vedci prišli na to, že lézie sú v skutočnosti melanómom – rakovinou kože, ktorá sa u ľudí spája najmä s nadmerným vystavením slnečnému žiareniu.
„Toto bolo prekvapujúce,“ povedala Dragon.
Sumčeky pritom väčšinu života trávia pri dne jazera.
Prečítajte si tiež:
Vedci sa preto zamerali na rakovinové bunky v očakávaní, že rybia populácia v tejto oblasti nesie genetickú mutáciu zvyšujúcu náchylnosť na tento typ rakoviny. Namiesto toho však zistili znepokojivý fakt – ide o rakovinové bunky, ktoré sa správajú skôr ako parazity než bežné nádory a dokážu sa presúvať z jednej ryby na druhú.
„Vzorky nádorov zdieľajú státisíce genetických variantov, ale u hostiteľských rýb chýbajú, čo výrazne prevyšuje hladiny pozorované pri konvenčných druhoch rakoviny,“ píše sa v štúdii, ktorá bola zverejnená v časopise Nature.
Vedci tak objavili len štvrtý známy prípad prenosnej rakoviny v živočíšnej ríši a vôbec prvý u sladkovodných rýb. Doteraz poznali len infekčnú rakovinu tváre tasmánskeho diabla, prenosný pohlavný nádor u psov a prenosné ochorenia podobné leukémii u mušlí, slávok a ďalších lastúrnikov.
Prečítajte si tiež:
Vedci zatiaľ nevedia, ako ani prečo sa táto rakovina šíri, no všimli si, že sa objavuje iba u väčších rýb, ktoré sa neresia.
„Možno nejaká časť správania sa pri neresení vedie k šíreniu rakoviny medzi zvieratami,“ uviedol rybí biológ Mark Henderson.
Počas neresenia sa sumčeky zhlukujú v plytkej vode, čo umožňuje fyzický kontakt, ktorý by mohol prenášať nádorové bunky. Ďalšou možnosťou je, že ryby úzko interagujú so sedimentmi, ktoré môžu obsahovať voľne sa pohybujúce rakovinové bunky.
Ich náchylnosť na rakovinu môže súvisieť s hormonálnymi zmenami alebo znečisťujúcimi látkami.
Účinky takejto rakoviny u sumčekov zatiaľ zostávajú nepreskúmané. V živočíšnej ríši pritom podobná infekčná rakovina u tasmánskeho diabla vyhubila približne 90 % populácie, zatiaľ čo prenosný nádor u psov so svojimi hostiteľmi koexistuje už veľmi dlho bez výrazného vplyvu na populáciu.
Vedci si však nemyslia, že ryby predstavujú riziko pre ľudí. Jazero je totiž zdrojom pitnej vody pre obyvateľov okolia a zatiaľ sa nezdá, že by rakovina postihovala iné druhy rýb.
„Ale osobne by som nejedol tie, ktoré majú nádory,“ povedal Henderson.
Prečítajte si tiež:
Vedci sa zaoberali aj teóriou, že za rakovinou môžu stáť znečisťujúce látky. Ukázalo sa však, že v niektorých jazerách s rovnakou kvalitou vody ryby s rakovinou nenašli, zatiaľ čo v iných, ktoré mali ešte lepšiu kvalitu vody, objavili sumčeky s melanómami.
Vedci však zistili, že ryby s rakovinou mali zvýšenú hladinu arzénu – známeho karcinogénu.
„Arzén sa prirodzene vyskytuje v celom Novom Anglicku a jeho naozaj vysoké koncentrácie sú v severovýchodnom kráľovstve Vermontu, ako aj v Maine, kde sme tiež videli dôkazy o tejto rakovine,“ povedal Henderson.
Vedci chcú zistiť, odkedy sa rakovina v tejto oblasti objavuje. Už v roku 1852 našli v rieke Concord sumčeky s čiernymi škvrnami.
Vedci dokonca vyslovili odvážnu hypotézu, ktorá mnohých prekvapí.
„Naším názorom je, že možno prenosná rakovina nie je taká zriedkavá, ako si všetci myslia. Len ju nevidíme,“ povedala Dragonová. „V prípade prenosných druhov rakoviny ich možno nevidíme veľa jednoducho preto, že ich nehľadáme.“
Vedkyňa sa domnieva, že práve sumčeky môžu vedcom pomôcť lepšie pochopiť vývoj rakoviny – ako sa dokáže šíriť mimo pôvodného hostiteľa a čo ju udržiava pod kontrolou.
Nedostatok vody ohrozuje aj ekosystémy na Slovensku. Viac sa dozviete v reprotáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
