Schúlené srnčatá či vtáčie mláďatá v ľuďoch vyvolávajú súcit. Zoológovia však upozorňujú, že neuvážená pomoc môže zvieratám uškodiť viac než samotná príroda.
Veľký zvierací baby boom v našich horách. Kam sa len pozriete, môže ležať nový život. Schúlené srnča či vtáčie mláďatá niekedy pôsobia ako opustené siroty. Aj zdanlivo nevinná pomoc od ľudí však môže mať fatálne následky.
Pod stromami, v tráve alebo v húštine. Roztomilé prírastky patria k najkrajším symbolom jarných dní.
„Určite je pre ne výhodnejšie mláďatá si niekde odložiť, aby nezanechávali zbytočne pachovú stopu a predátor by tak skôr prišiel na ľahkú korisť. Takže to je ich taktika prežitia. Dokonca pri srnčatách, ak ich má viac, si ich vždy odloží na iné miesto,“ vysvetľuje zoológ Správy TANAP-u Jozef Hybler.
Pohľad na nehybné mláďa dokáže v ľuďoch vyvolať súcit. Neraz majú dojem, že zviera zablúdilo, trápi sa alebo bez pomoci zahynie.
Aj odborníci prosia turistov, aby na čosi podobné ani nepomysleli.
„Určite ich nechajte na pokoji, neberte ich domov,“ apeluje Hybler.
Matky zvyknú byť na blízku a dokážu tvrdo zakročiť. Presvedčili sa o tom aj pracovníci správy národného parku, keď museli premiestňovať jelenča.
„Bola taká agresívna, že dokopala okoloidúcich, ktorí ani netušili, že tam nejaké jelenča je. Bolo to dosť dobrodružné, no našťastie so šťastným koncom,“ spomína zoológ.
Ak neviete, či pomôcť alebo nie, zavolajte odborníkom. Aj malé operence si zväčša poradia.
„Pokiaľ nie je v dosahu mačka alebo nejaký predátor, treba ho ponechať tam. Tá matka si zvukovo dokáže mláďa nájsť a naďalej ho kŕmi,“ uvádza Hybler.
Podľa zoológa jednoducho stačí dôverovať prírode, ktorá už milióny rokov vie, čo robí. Neraz jej najviac pomôžeme práve tým, že neurobíme vôbec nič.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
