Ján Filanda z Kremnických vrchov zasvätil život prírode, histórii aj prameňom, pri ktorých sa podľa neho ľudia dokážu na chvíľu zastaviť. Pod jeho rukami vznikli desiatky studničiek a každá z nich má svoj príbeh.
Ján sa už ako malý chlapec najlepšie cítil v prírode a les zostal jeho obľúbeným miestom dodnes. Celý život venoval skúmaniu histórie Nevoľníckej kotliny v Kremnických vrchoch, zbieraniu povestí aj budovaniu turistických chodníkov.
Srdcovou záležitosťou sa pre neho stali najmä lesné studničky. Každý kameň mu podľa vlastných slov prešiel rukami niekoľkokrát.
Jedna z jeho studničiek má pre neho špeciálny význam. Nachádza sa pri ceste, ktorú kedysi stavali nevoľníci a oporné múry tam budoval aj jeho starý otec.
Keď neskôr zásah do svahu odkryl malý prameň, rozhodol sa mu dať nový život.
„Povedal som si, že jeden z tých prameňov urobím tu. Aj keď pomaly tečie, ale žije a je to vždy spomienka na môjho starého otca,“ spomína.
Ján sa podpísal pod desiatky prameňov najmä v Kremnickom pohorí. Každý z nich označuje názvom, rokom vzniku aj vlastným podpisom.
„Je to spôsob života. Mám rád prírodu a chcem z nej vytiahnuť niečo viditeľné, aby sa pri tom ľudia zastavili,“ vysvetľuje.
Pri stavbe myslí aj na praktické detaily. Dlho napríklad hľadal vhodnú farbu, ktorá ochráni drevené časti pred dažďom, snehom a mrazom.
Odborníci však upozorňujú, že voda z lesných prameňov nemusí byť vždy vhodná na pitie.
„Najčastejším rizikom je bakteriologické zloženie. Môže tam byť niečo, na čo náš organizmus nie je zvyknutý,“ vysvetľuje hydrogeológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
