Duševnú nepohodu či psychické vyčerpanie zažíva podľa odborníkov väčšina ľudí, no len málokto vyhľadá pomoc - či už u blízkych, priateľov alebo odborníkov. Psychologička vysvetľuje, prečo mlčíme, a radí, ako zareagovať, keď si všimneme, že niekto v našom okolí veci už nezvláda.
Úzkosť, nadmerné obavy, smútok, skleslosť, stres či preťaženie, pocit osamelosti, depresívne prežívanie, podráždenosť alebo panické ataky. Tieto mimoriadne náročné stavy duševnej nepohody už zažila alebo zažíva väčšina z nás. No len veľmi malé percento sa to rozhodne naozaj riešiť na odbornej úrovni.
Hovorí o tom prieskum od Hedepy, ktorý ukázal, že až 80 percent Slovákov zažilo takéto stavy, ktoré im zasiahli do bežného fungovania a života. Navyše až zhruba 44 percent Slovákov takúto duševnú nepohodu zažilo opakovane.
„Duševná nepohoda je oveľa bežnejšia, než si často pripúšťame. Mnohí ľudia sa ju však stále snažia zvládnuť potichu, bez toho, aby zaťažovali okolie alebo si vypýtali pomoc. Práve preto je dôležité hovoriť o duševnom zdraví skôr, než sa problém stane neúnosným,“ povedal Lukáš Krčil, CEO Hedepy.
Na druhej strane, ani nie 20 percent z opýtaných Slovákov sa rozhodlo riešiť situáciu s odborníkom a viac ako polovica sa rozhodla ísť na problém svojpomocne. „Dáta ukazujú, že najčastejšou reakciou nie je vyhľadať odborníka, ale pokúsiť sa náročné obdobie zvládnuť po svojom,“ uviedli autori prieskumu.
Duševná nepohoda Slovákov najčastejšie pramení z rodinných problémov. Ďalším veľkým úskalím je zdravie seba i blízkych a na treťom mieste v prieskume skončili finančné a existenčné starosti.
„Výrazne sa objavujú aj partnerské problémy, úmrtie blízkej osoby, pocity tiesne, paniky alebo strachu, osamelosť či pracovný stres. Duševné zdravie tak nie je oddelená téma. Premieta sa do toho, ako ľudia zvládajú vzťahy, rodinu, prácu aj každodenný tlak,“ zdôraznili autori.
Navyše paradoxom je, že aj keď sa snažíme sami si pomôcť, rozprávať o duševných problémoch otvorene pred okolím nie je pre nás samozrejmé. Ľudia sa najčastejšie podľa prieskumu obávajú reakcií alebo toho, že sa pre blízkych stanú príťažou. Niektorí zároveň v prieskume uvádzali, že sa o svojich problémoch vlastne nemajú s kým rozprávať.
Podľa psychologičky a koučky Andrey Fejovej je hlavnou príčinou toho, že ostávame ticho, aj keď sa necítime dobre, práve spoločenská stigma.
„Dlhé roky tu fungovalo nastavenie, že problémy si má človek riešiť doma, nevyťahovať ich von a ideálne ich zvládnuť sám. S tým potom súvisí aj veľký strach z toho, ako budem vnímaný – že budem slabý, neschopný alebo pokazený,“ uviedla odborníčka.
Hovorí, že sama v praxi vidí aj napriek posunu v spoločnosti stále veľké obavy z odsúdenia či hodnotenia zo strany iných ľudí, ktoré sa tiež spájajú s vlastným pocitom zlyhania.
Na druhej strane pre človeka do hry často vstupuje aj časový faktor, snaha zostať v komfortnej zóne a neotvárať rany, alebo skrátka pri mnohých povinnostiach nemajú čas ani peniaze na odbornú pomoc.
Odborníčka však upozorňuje, že niečo ako „čas to vylieči a vyrieši“ nefunguje a problémy sa nezačnú samé od seba zlepšovať. Zvyčajne je to presne naopak.
„Skôr sa to postupne komplikuje. Často až do bodu, keď má človek pocit, že je to celé neriešiteľné alebo že už z toho niet východiska. Ak sme dlhodobo v záťaži, telo aj psychika sa postupne vyčerpávajú. Klesá naša schopnosť premýšľať v širších súvislostiach, robiť rozhodnutia, hľadať riešenia. Človek sa začne čoraz viac točiť len v tom probléme a stráca odstup,“ vysvetlila odborníčka.
Navyše ide podľa nej často o situácie, ktoré riešenie majú, ale daná osoba už nemá schopnosť vidieť ho. Preto môže pomôcť práve rozhovor s človekom zvonku.
Keďže veci sa v našich životoch dejú každý deň, niekedy je pre človeka ťažké rozoznať, kedy je už namieste vyhľadať odbornú pomoc.
Na jednej strane podľa odborníčky na toto neexistuje všeobecné pravidlo. Každý má inak nastavenú tzv. frustračnú toleranciu – teda hranicu, koľko záťaže ešte dokáže uniesť.
Na strane druhej k odborníkovi ľudia poväčšine prichádzajú často až „neskoro“, alebo lepšie povedané vo chvíli, keď ťažký stav pretrváva už dlho, prípadne sa stav podpísal už aj na fyzickom zdraví.
Jej radou je, že ak človek vidí situáciu, ktorá sa nepohla, aj keď jej dal nejaký čas, je dobré ísť za odborníkom. „Ja si myslím, že pomoc je úplne v poriadku aj skôr, pokojne preventívne,“ dodala.
Cieľom odborníkov však nie je ľudí tlačiť do terapií, ale motivovať ich, aby o svojom duševnom stave hovorili a netrápili sa sami. Ako uviedla Fejová, jej odporúčaním je začať tým, čo je človeku najviac prirodzené a zároveň dostupné.
„Ak má vo svojom okolí niekoho, komu dôveruje a kto vie počúvať bez hodnotenia a súdenia, môže byť veľmi nápomocné porozprávať sa práve s blízkym. Už len pomenovanie toho, čo sa deje, často prináša úľavu a niekedy aj nový pohľad,“ vysvetlila s tým, že niekedy práve blízki povzbudia a dodajú potrebnú odvahu na riešenie.
V prípade, že ide o problém, ktorý z rôznych dôvodov človek nechce rozoberať s nikým zo svojho okolia, je dobré ísť za niekým cudzím, teda odborníkom. Pomôcť vie aj jeden rozhovor: „Nemá tým čo stratiť – skôr si môže overiť, že je na ceste, kde sa s tým dá pracovať a kde nemusí zostať sám.“
Odborníci zároveň apelujú na všetkých, aby v prípade, ak si všimnú niekoho vo svojom okolí, kto nevyzerá byť v istom období vo svojej koži, aby mu podali pomocnú ruku.
Pochopiteľne, ide o veci, ktoré sa nedajú siliť a netreba na človeka tlačiť, aby o veciach hovoril, ak nechce. „Dôležité je, aby ten človek necítil útok, ale kontakt a záujem,“ zdôraznila psychologička.
Ponúka aj tip, ako otvoriť rozhovor: „Veľmi pomáha začať cez seba a konkrétnu situáciu, nie cez hodnotenie druhého. Namiesto ‚ty si v poslednej dobe mimo‘ skôr niečo ako ‚všimol/a som si, že sa posledné obdobie trápiš a mám o teba starosť‘.“
Zároveň podľa odborníčky človeku treba dať priestor a nechcieť od neho odpoveď ihneď. „Niekedy je samotné ‚som tu, keď budeš chcieť‘ silnejšie ako snaha dostať odpoveď, pretože v takých situáciách je kľúčová trpezlivosť a konzistentná prítomnosť, nie jednorazový rozhovor,“ dodala Fejová.
Psychohygiena športom a pohybom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
