Extrémne sucho a horúčavy začínajú ohrozovať aj energetiku. V susedných krajinách jadrové elektrárne znižujú výkon pre nedostatok vody.
Extrémne horúčavy už neohrozujú len úrodu či lodnú dopravu. Pre nedostatok vody začínajú zasahovať aj výrobu elektriny. Historicky nízka hladina Dunaja prinútila jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku, aby obmedzili prevádzku. Slovenské atómky zatiaľ podobný problém riešiť nemusia.
Najvážnejšia situácia je v juhomaďarskom meste Paks. Dunaj tam klesol na historické minimum a tamojšia atómová elektráreň musela znížiť výkon jedného z blokov, aby dodržala platné environmentálne predpisy.
„Princíp funguje tak, že do jadrovej elektrárne smeruje voda z rieky, ktorá slúži na chladenie, a následne zohriata voda smeruje naspäť do vodného toku. Podstatné sú však environmentálne limity, ktoré neumožňujú, aby do rieky smerovala voda s príliš vysokou teplotou, čo by znamenalo ohrozenie riečnych biotopov,“ vysvetľuje analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár.
V Rumunsku zašli ešte ďalej. Pri elektrárni Cernavodă museli v utorok odstaviť jeden z dvoch blokov. Naposledy sa tak stalo počas extrémnych horúčav pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Prečítajte si tiež:
Na Slovensku je situácia iná. Atómové elektrárne u nás nie sú chladené Dunajom, ale riekami Váh a Hron.
Mochovce sú zásobované z Vodného diela Veľké Kozmálovce na Hrone a Jaslovské Bohunice z vodnej nádrže Sĺňava na Váhu.
„Slovenské elektrárne evidujú dostatok vody pre prevádzku všetkých jadrových blokov a doteraz sme nezaznamenali obmedzenie výroby spôsobené jej nedostatkom,“ uvádzajú Slovenské elektrárne.
Vodné nádrže pri elektrárňach navyše vytvárajú rezervu aj pre obdobia sucha. Podľa odborníkov je práve to jeden z dôvodov, prečo sú slovenské atómky voči extrémnemu počasiu odolnejšie.
„V prípade krajín ako Francúzsko, Maďarsko alebo Rumunsko, je tento vplyv veľmi bezprostredný, pretože voda používaná na chladenie sa odoberá priamo z toku. V prípade Slovenska sa využívajú nádrže, ktoré dokážu zmierniť problém, ak je dočasne nižší prietok rieky,“ vysvetľuje Potočár.
Energetici upozorňujú, že podobných situácií môže v budúcnosti pribúdať. Sucho a extrémne horúčavy sa totiž stávajú novou skúškou odolnosti európskej energetiky.
„Schopnosť zabezpečiť stabilnú výrobu elektriny aj počas období sucha a nedostatku vody bude jedným z dôležitých predpokladov energetickej bezpečnosti v nasledujúcich desaťročiach,“ tvrdia Slovenské elektrárne.
Prečítajte si tiež:
Pre nízku hladinu Dunaja mení režim aj Gabčíkovo. Naša najväčšia vodná elektráreň ide takmer na minimum.
Štát prijal opatrenia na šetrenie vodou. Vodné dielo mení režim preplavovania lodí a prietok udržiava na nevyhnutnej úrovni.
Gabčíkovo je zvyknuté na iné podmienky. Extrémne nízka hladina Dunaja však mení pravidlá aj tu.
Vodohospodári zaviedli úsporný režim, aby šetrili každý centimeter vody. Vidno to aj na počte lodí, ktoré sa tadiaľto preplavia. V utorok to boli za celý deň iba tri, v stredu predpoludním len jedna.
Za normálnych okolností ich cez Gabčíkovo prejde aj 30. Plavebné komory už nevypúšťajú vodu tak často ako doteraz. Každé vypustenie totiž zníži hladinu nad vodným dielom o centimeter.
„Plavebná komora musí byť minimálne naplnená na 40 percent a čakacia doba je maximálne tri hodiny. Aj dopravcovia sa však prispôsobili situácii a intenzita plavby rapídne poklesla,“ hovorí generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda.
Prečítajte si tiež:
Lode s väčším ponorom nedokážu preplávať niektorými úsekmi Dunaja, a tak čakajú v prístavoch. Aktuálne je hladina v Bratislave na úrovni približne 217 centimetrov.
Obmedzená je aj výroba elektriny. Vodná elektráreň funguje takmer na minimum s výkonom 40 megawattov. V prevádzke je len jedna turbína.
„Z toho dôvodu, aby sme dostatočne dotovali vodou odpadový kanál pod Gabčíkovom. Má to vplyv na výrobu a zisky spoločnosti, ale to nevieme ovplyvniť,“ uvádza Molda.
Aj ľudia si všímajú, že sucho je už viditeľné aj na mieste, kde býva vody zvyčajne dostatok.
Vodohospodári sa zároveň dohodli s maďarskou stranou, že pri minimálnej hladine môžeme dočasne znížiť prietok do starého koryta Dunaja.
O tom, či budú potrebné ďalšie opatrenia, rozhodne najmä vývoj počasia a zrážok v celom povodí Dunaja.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
