Keď som sa na návšteve Ria de Janeira pýtal domácich fanúšikov, ktorých futbalistov Brazílčania považujú za národné legendy, vyzdvihli len štyri mená: „Kráľa Pelého, Ronalda, ale toho pravého, Ronaldinha a Garrinchu.“
Manuel Francisco dos Santos sa narodil do chudobnej rodiny, so zdeformovanou chrbticou i panvou. Jednu nohu mal o 6,3 centimetra kratšiu ako druhú, niektoré zdroje uvádzajú dokonca desať.
Aby toho nebolo málo, ľavačku mal vykrútenú smerom von, pravačku presne naopak. Podľa lekárov nemal nikdy ani normálne chodiť, nieto hrať futbal.
Zásluhou kolísavého kroku si vyslúžil prezývku „Garrincha“, čo v preklade znamená „malý vtáčik“. A vďaka krivým nohám sa stal jedným z najlepších v histórii.
Od štrnástich makal vo fabrike, vo veľkom pil alkohol a vášnivo fajčil. Do lopty kopal bosý a o panictvo prišiel s kozou. Oficiálne uznal, že splodil štrnásť detí, hoci neoficiálne ich mohlo byť omnoho viac.
„Pelé bol kráľ, ale Garrincha radosťou ľudí,“ dodnes by vám odprisahali nielen brazílski futbaloví nadšenci.
Ich legendy sa zrodili spoločne na majstrovstvách sveta 1958. Šampionát obaja odštartovali na lavičke, tímový psychológ ich považoval za detinských, neschopných čeliť obrovskému tlaku.
Tréner Vicente Feola ich postavil až na naliehanie starších spoluhráčov. A Garrincha v prvých troch minútach duelu proti Sovietskemu zväzu predviedol sólo, ktoré je dodnes považované za najlepšie tri minúty v dejinách futbalu.
V Štokholme napokon Brazíliu doviedol k premiérovému titulu svetových šampiónov.
A tak bude už navždy platiť, že „Selecao“ nikdy neprehralo zápas, v ktorom Pelé s Garrinchom nastúpili spolu.
Časom každý obranca na svete vedel, že druhý menovaný bude robiť kľučku doprava. No geniálny krídelník ich svojimi krivými nohami zakaždým oklamal.
O štyri roky neskôr, na MS 1962 v Čile, sa Pelé zranil už v druhom zápase proti Československu. Naša reprezentácia uhrala s „Kanárikmi“ bezgólovú remízu.
Garrincha sa krátko pred šampionátom spoznal s brazílskou superstar, očarujúcou speváčkou samby Elzou Soaresovou.
Podviedol manželku, s ktorou mal osem detí, začal meškať či vynechávať tréningy. Svoje absencie ospravedlňoval čudnými požiadavkami – neznesiteľná bolesť kolena, štrajk postihnutých nôh – tvrdil, že potrebuje oddychovať v súkromí, doma.
Pred novinármi i tvrdým trénerom Moreirom sa ukrýval u milenky v Riu, situácia zašla tak ďaleko, až nabrúsení fanúšikovia začali bombardovať kameňmi jej vilu.
Garrincha ich však utíšil. A speváčke sľúbil, že pre ňu vyhrá ďalší majstrovský titul.
Po zranení Pelého zobral na seba pozíciu lídra. Vo štvrťfinále strelil dva góly, v semifinále ďalšie a vo finále proti Československu potvrdil „zlatým“ triumfom post najlepšieho hráča a so štyrmi zásahmi aj najlepšieho strelca šampionátu.
Alkohol, tabak, ignorovanie ortéz či liečby však génia dobehli. Na majstrovstvách 1966 jeho generácia nepostúpila zo skupiny. Garrincha v žlto-modrom drese prehral jediný zápas – posledný – proti Maďarsku.
Neskôr pod vplyvom spôsobil autonehodu, pri ktorej zahynula Elzina matka. Ich vzťah už nikdy nebol ako predtým.
Jeden z najlepších futbalistov všetkých čias odišiel priskoro – ako 49-ročný, na mizine, okraji spoločnosti a zničený cirhózou pečene. Napriek tomu na jeho pohreb zavítali státisíce.
Na jeho hrobe svieti odkaz: „To odpočíva ten, ktorý bol radosťou ľudí“.
Väčšinu kariéry strávil v brazílskom Botafogu, za ktoré napálil takmer 250 gólov. V roku 1994 ho FIFA zaradila do najlepšej jedenástky všetkých čias.
Vychutnajte si nášho Frajera na záver:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
