Dôkladné žutie jedla sa zvyčajne spája najmä s trávením. Výskum však naznačuje, že pohyb čeľuste môže súvisieť aj s pamäťou, pozornosťou a zdravím mozgu vo vyššom veku.
Americký výživový nadšenec Horace Fletcher kedysi tvrdil, že jedlo treba žuť dovtedy, kým sa prakticky samo neprehltne. Jeho predstavy boli extrémne, no podľa odborníkov nebol úplne mimo. Mats Trulsson z Karolinska Institutet vo Švédsku povedal, že v niektorých veciach mal Fletcher pravdu, píše BBC.
Žutie je totiž prvá fáza trávenia. Jedlo sa v ústach rozkladá na menšie časti, zvlhčuje sa slinami a enzýmy ho začínajú spracúvať ešte predtým, ako sa dostane do žalúdka.
Keď človek potravu dobre nerozžuje, črevo na ňu nemusí byť pripravené. Väčšie kusy sa môžu v tráviacom trakte zdržiavať dlhšie, čo môže prispievať k nafukovaniu, pocitu ťažoby alebo zápche.
Schopnosť žuť sa menila aj počas evolúcie. Prví ľudskí predkovia mali zuby prispôsobené najmä na ovocie. Keď sa prostredie zmenilo a pribudli tvrdšie potraviny ako semená, orechy či hľuzy, potrebovali silnejšie čeľuste a väčšie stoličky.
Dnes žujeme výrazne menej. Moderný človek strávi žutím približne 35 minút denne, zatiaľ čo najbližší ľudoopi žuli celé hodiny.
Niekoľko štúdií naznačilo, že dôkladnejšie žutie môže zlepšiť vstrebávanie živín. V jednom experimente účastníci žuli mandle 10, 25 alebo 40-krát. Čím dlhšie ich žuli, tým menej tuku sa neskôr objavilo v stolici. To naznačuje, že telo z orechov získalo viac energie.
Žutie môže ovplyvniť aj pocit sýtosti. V ďalšej štúdii ľudia žuli malý kúsok pizze 15 alebo 40-krát. Tí, ktorí žuli dlhšie, pociťovali menší hlad a mali vyššie hladiny hormónov spojených s trávením. Zároveň mali nižšiu hladinu ghrelínu, ktorý sa označuje ako hormón hladu.
Odborníci preto pripomínajú, že pomalšie jedenie dáva telu čas oznámiť mozgu, že je sýte. Tento proces trvá približne 20 minút. Aj preto lekári a dietológovia odporúčajú nehltať a pri jedle spomaliť, najmä ľuďom, ktorí sa snažia znížiť príjem kalórií.
Čoraz väčšiu pozornosť si však získava vplyv žutia na mozog. Vedci hovoria o prepojení medzi zahryznutím a mozgom. Strata zubov a slabšia schopnosť žuť sa v niektorých výskumoch spájali s vyšším rizikom demencie a Alzheimerovej choroby.
Jedným z možných vysvetlení je prepojenie čeľuste s hipokampom. Ide o oblasť mozgu, ktorá je dôležitá pre učenie a tvorbu nových spomienok. Práve hipokampus patrí medzi časti mozgu, ktoré Alzheimerova choroba poškodzuje najskôr.
Ďalšia hypotéza hovorí, že žutie môže fungovať ako pumpa. Pohyb čeľuste môže zvyšovať prietok krvi do mozgu, najmä pri žutí mierne tvrdších potravín. Podľa Trulssona by to mohlo pomáhať udržiavať mozog aktívny.
Švédsky tím preto skúma, či sa dá zlepšením chrupu ovplyvniť aj fungovanie mozgu. Vedci sledujú pacientov, ktorým nahrádzajú chýbajúce zuby implantátmi. Mozgovú aktivitu im merajú pred zákrokom aj po ňom.
Fox News informoval o prehľade poľských vedcov z University of Szczecin, ktorí analyzovali viac než tri desaťročia zobrazovacích štúdií a zistili, že žutie žuvačky mení aktivitu v oblastiach mozgu spojených s pohybom, pozornosťou a reguláciou stresu.
Účinok netreba preceňovať. Žuvačka môže podľa výskumov pomôcť pri nudných alebo mierne stresujúcich úlohách, no pri silnom strese výsledky neboli presvedčivé.
Niektoré štúdie ukázali, že žutie môže krátkodobo zlepšiť bdelosť, výkon pri úlohách a znížiť napätie. Účinok však zrejme netrvá dlho. Podľa Trulssona môže ísť približne o 15 až 20 minút.
Žutie teda nie je zázračná ochrana pred demenciou ani recept na lepšiu pamäť. Môže však byť súčasťou širšieho obrazu, do ktorého patrí zdravý chrup, pestrá strava, dostatok pohybu a celková starostlivosť o zdravie.
Odborníci neodporúčajú počítať každé sústo. Stačí jesť prirodzene, nehltať a dať jedlu viac času.
Pozrite si aj reportáž o tom, ako si udržať mozog v kondícii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
