Návyky pred spaním môžu v priebehu času ovplyvniť vašu jasnosť myslenia, pamäť a výkonnosť mozgu. Patrí medzi ne aj pitie alkoholu.
Večerný zvyk, ktorý si pestujú milióny ľudí po celom svete, by sme mali prehodnotiť. Dlho zaužívaný názor, že jeden pohárik vína alebo fľaša piva pred spaním môže zdraviu iba prospieť, už podľa vedcov neplatí. Dokazujú to posledné výskumy zamerané na zdravie mozgu a spánok, píše web Parade.
„Zďaleka najdôležitejším nočným zvykom je spánok,“ hovorí Paul E. Bendheim, uznávaný americký neurológ, profesor na Lekárskej fakulte Arizonskej univerzity v Phoenixe.
„Kvalitný spánok zlepšuje a chráni zdravie mozgu. Zlá kvalita spánku sa čoraz viac považuje za rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu a demenciu akéhokoľvek pôvodu,“ ozrejmil Bendheim.
Noc je pre mentálne zdravie kľúčovou časťou dňa. Mozog totiž počas nej vykonáva veľkú časť svojej regeneračnej činnosti. Počas spánku sa mozog dobíja a usporadúva informácie z uplynulého dňa do pamäti. Dobrý nočný odpočinok tiež pomáha regulovať náladu a obnoviť pozornosť na nasledujúci deň, čo dokonale vysvetľuje, prečo sa po zlom spánku cítime nervózni.
Návyky pred spaním môžu v priebehu času ovplyvniť vašu jasnosť myslenia, pamäť a výkonnosť mozgu. Patrí medzi ne aj pitie alkoholu. Jeho konzumácia aj v malých množstvách postupne prispieva k zmenšovaniu mozgu.
Alkohol je pre mozgové bunky toxický. „Potláča rastové faktory, čo negatívne ovplyvňuje zdravie našich neurónov. Je to ako keby sme rastlinám odobrali slnečné svetlo a vodu,“ vysvetľuje Fawad Mian, neurológ a zakladateľ spoločnosti Ascend Regenerative.
„Tieto zmeny sa môžu vyskytnúť v citlivých oblastiach mozgu, najmä v hipokampe, ktorý považujeme za akýsi ‚pamäťový čip‘,“ dodáva Jessica Zwerlingová, americká neurologička so zameraním na výskum a liečby Alzheimerovej choroby.
Poznamenáva, že zmenšovanie (alebo „atrofia“) sa môže vyskytnúť aj v oblastiach bielej a šedej hmoty (neuróny a axóny v centrálnom nervovom systéme, ktoré pomáhajú spracovávať informácie), a dodáva, že medzi oblasti postihnuté zmenšovaním môžu patriť mozoček (centrum rovnováhy) a čelné laloky (známe pre úsudok a plánovanie).
Ľudia majú pocit, že pohár vína im pomôže sa uvoľniť a ľahšie zaspia. To je síce pravda, no platí to iba pre prvú fázu spánku.
„Alkohol pôsobí v prvej polovici noci ako sedatívum,“ vysvetľuje Bendheim. „V druhej polovici noci, keď sa alkohol metabolizuje, dochádza k nepokojnému spánku, častejším prebudeniam a sklonu k nepríjemným snom plným úzkosti.“
Tieto fázy spánku sú však hlboké a regeneračné, ktoré váš mozog potrebuje na zotavenie a ukladanie informácií. „Zjednodušene povedané, váš mozog nedostáva úplný reset, ktorý potrebuje. Alkohol tiež spomaľuje komunikáciu medzi mozgovými bunkami, takže aj keď spíte celú noc, váš mozog nespracováva a neorganizuje informácie tak efektívne,“ vysvetlil Hundal.
Varuje, že alkohol môže mať okrem zmenšenia mozgu aj krátkodobé a dlhodobé dôsledky na zdravie mozgu. „V krátkodobom horizonte alkohol spomaľuje mozgovú činnosť. To ovplyvňuje pozornosť, reakčný čas a schopnosť rozhodovať sa. Ovplyvňuje to aj pamäť, pretože mozog má väčšie ťažkosti s vytváraním a ukladaním nových informácií, najmä ak je spánok narušený,“ ozrejmil Hundal.
Opakovaná konzumácia alkoholu môže mať v priebehu času kumulatívny účinok, ktorý zhoršuje všetky vyššie uvedené problémy a ďalšie. V najzávažnejších prípadoch je dlhodobé užívanie alkoholu spojené so štrukturálnymi a funkčnými zmenami v mozgu.
Pre zdravie mozgu neexistuje žiadne „bezpečné“ množstvo alkoholu, hoci sa to v minulosti vždy nepovažovalo za pravdu. „Diskusia na túto tému sa mení,“ vysvetľuje Hundal.
„Striedma konzumácia sa predtým považovala za relatívne bezpečnú, ale najnovšie údaje naznačujú, že aj nižšie dávky môžu mať určitý negatívny vplyv na zdravie mozgu. Z hľadiska mozgu platí, že menej je vo všeobecnosti lepšie,“ dodáva Hundal.
Bendheim nespochybnil, že alkohol má aj prospešné účinky, no najnovšie údaje o jeho vplyve na zdravie sú spoľahlivé.
„Hoci je alkohol hlboko zakorenený v mnohých kultúrnych a spoločenských zvyklostiach, súčasné dôkazy sú jasné: abstinencia alebo veľmi nízka konzumácia je vo všeobecnosti najlepšou voľbou pre dlhodobé zdravie mozgu a celkové zdravie,“ vysvetľuje.
Poukazuje na to, že najnovšie údaje vyvracajú staršie výskumy, ktoré naznačovali možnú súvislosť medzi prínosmi pre zdravie srdca a miernym pitím.
„Je dôležité si uvedomiť, že pre niektorých ľudí môže byť abstinencia zdrojom významných psychických a sociálnych ťažkostí,“ vysvetľuje Dr. Bendheim.
„Je však dôležité poznamenať, že táto skutočnosť nevyvráti širšie medicínsko-vedecké dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že aj mierna konzumácia alkoholu so sebou nesie reálne a závažné dlhodobé zdravotné riziká,“ dodal neurológ.
Slováci a alkohol. Téme sme sme sa venovali v príspevku v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
