Znie to paradoxne, no kontrolovaný strach môže mať na psychiku priaznivý vplyv. Odborníci tvrdia, že hororové filmy či adrenalínové atrakcie dokážu pomôcť zmierniť napätie a posilniť odolnosť voči stresu.
Keď človeka dlhodobo trápi stres, úzkosť alebo psychické vyčerpanie, zrejme by len málokto hľadal úľavu pri hororovom filme. Práve kontrolovaný strach však môže podľa odborníkov priniesť prekvapivé benefity pre psychiku.
Počas sledovania hororu alebo jazdy na horskej dráhe mozog reaguje podobne ako pri skutočnej hrozbe. Aktivuje sa obranný mechanizmus „bojuj alebo uteč“, zrýchli sa tep, zvýši krvný tlak a do tela sa vyplaví adrenalín.
Psychiater Sam Zand vysvetľuje, že rozhodujúci moment nastáva po odznení zdanlivého nebezpečenstva. Keď si mozog uvedomí, že človeku nič nehrozí, dostaví sa intenzívny pocit úľavy a uvoľnenia. Informoval o tom web AOL.
Pri náhlom vyľakaní zohráva dôležitú úlohu amygdala, časť mozgu zodpovedná za spracovanie hrozieb. Tá spustí stresovú reakciu a pripraví telo na okamžitú akciu. Následne však zasiahne prefrontálna kôra, ktorá vyhodnotí, že ide len o film alebo atrakciu. V tej chvíli sa aktivuje systém odmeny a telo začne produkovať dopamín, ktorý je spojený s príjemnými pocitmi a úľavou.
Psychologička Carolina Estevez tvrdí, že horory ponúkajú možnosť zažiť strach v bezpečnom prostredí. Práve preto môžu byť užitočným nástrojom na precvičovanie zvládania vlastných emócií.
Podľa klinickej psychologičky Jessicy Meers výskumy naznačujú, že kontrolovaný strach môže zlepšovať náladu a pomáhať budovať psychickú odolnosť. Organizmus si totiž v bezpečných podmienkach precvičuje reakcie na záťaž.
Výsledkom môže byť lepšie sústredenie, prílev energie či pocit väčšej vitality. Odborníci prirovnávajú tento efekt k otužovaniu alebo saunovaniu, pri ktorých sa telo učí lepšie zvládať záťažové situácie.
Pre ľudí, ktorí zápasia s úzkosťou, môže byť takýto zážitok spôsobom, ako si overiť, že strach dokážu zvládnuť. Po skončení hororu alebo adrenalínovej atrakcie navyše často prichádza výrazný pocit uvoľnenia. Experti však upozorňujú, že dôležitá je primeraná intenzita zážitku. Strach by mal byť dostatočne silný na vyvolanie vzrušenia, no nemal by človeka traumatizovať.
Pozitívne účinky sa zároveň dostavujú najmä vtedy, keď sa človek pre podobný zážitok rozhodne dobrovoľne a má nad situáciou pocit kontroly. Psychiater Sam Zand dodáva, že ľudia s prežitou traumou môžu reagovať odlišne. V ich prípade môže strašidelný obsah namiesto úľavy vyvolať zvýšenú úzkosť alebo nepríjemné spomienky.
Prečo jeme pri strese či smútku? Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
