Spánok neovplyvňuje len únavu či sústredenie počas dňa. Nový výskum naznačuje, že niektoré bežné návyky môžu súvisieť aj s fyzickými zmenami v mozgu, ktoré sa spájajú so starnutím.
Kvalitný spánok je pre mozog dôležitejší, než sa môže zdať. Vedci už dlhšie upozorňujú, že jeho nedostatok súvisí s horšou pamäťou, problémami so sústredením aj vyšším rizikom demencie. Nová štúdia z University of Arizona teraz naznačuje, že niektoré spánkové návyky môžu byť spojené aj s viditeľnými známkami starnutia mozgu.
Výskum bol publikovaný v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia a zahŕňal viac ako 23-tisíc ľudí v strednom a vyššom veku. Vedci sledovali, či určité spánkové správanie súvisí s výskytom takzvaných lézií bielej hmoty v mozgu.
Biela hmota pomáha jednotlivým častiam mozgu navzájom komunikovať. Ak sa v nej postupne hromadí poškodenie, môže to narúšať fungovanie mozgu a zvyšovať riziko kognitívneho úpadku či niektorých foriem demencie.
Účastníci štúdie vypĺňali spánkové dotazníky v rokoch 2006 až 2010. Odpovedali na otázky o tom, ako dlho spia, či si počas dňa zdriemnu, ako často trpia nespavosťou, či nechtiac zaspávajú počas dňa a či chrápu.
Približne o deväť rokov neskôr podstúpili vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou. Vedci následne porovnali snímky s údajmi o ich spánkových návykoch, uvádza portál Knowridge.
Spočiatku sa zdalo, že s väčším množstvom poškodenia bielej hmoty súvisí všetkých päť sledovaných návykov. Keď však výskumníci zohľadnili aj ďalšie faktory, napríklad fajčenie, pohyb, vysoký krvný tlak a ochorenia ciev, významná súvislosť zostala pri troch z nich.
Išlo o spánok mimo odporúčaného rozmedzia sedem až deväť hodín za noc, časté zdriemnutia počas dňa a problémy s nespavosťou.
Výraznú pozornosť vedcov upútala dĺžka spánku. Ľudia, ktorí spávali menej ako sedem hodín denne, mali podľa štúdie viac lézií bielej hmoty než tí, ktorí spali v odporúčanom rozmedzí.
Silné dôkazy o tom, že by podobné riziko predstavoval aj dlhý spánok, výskum nepriniesol. Vedci však upozornili, že na presnejšie závery bude potrebný ďalší výskum, najmä pri ľuďoch, ktorí pravidelne spia výrazne dlhšie.
Zaujímavé boli aj zistenia o dennom zdriemnutí. Krátky oddych počas dňa sa často považuje za prospešný, pretože môže zlepšiť pozornosť, náladu aj výkon. V tejto štúdii sa však časté zdriemnutia spájali s väčšími známkami starnutia mozgu.
Autori zároveň upozorňujú, že dotazníky nezisťovali, ako dlho si ľudia počas dňa pospali ani v akom čase. Je preto možné, že krátke a dlhé zdriemnutia nemusia mať na mozog rovnaký vplyv.
Tretím návykom, ktorý zostal spojený s väčším poškodením bielej hmoty, bola nespavosť. Problémy so zaspávaním alebo časté budenie môžu znižovať kvalitu spánku a narúšať procesy, ktoré počas noci pomáhajú mozgu regenerovať.
Vedci však zdôrazňujú, že štúdia nepreukazuje priamu príčinu a následok. Neznamená to teda, že uvedené spánkové návyky samy osebe poškodenie mozgu spôsobujú. Ukazuje však, že môžu byť dôležitým signálom, ktorému sa oplatí venovať pozornosť.
Dobrou správou je, že spánok patrí medzi faktory, ktoré možno do určitej miery zlepšiť. Pomôcť môžu pravidelný režim, obmedzenie obrazoviek pred spaním, dostatok pohybu, liečba zdravotných problémov alebo vyhľadanie odborníka pri dlhodobej nespavosti.
V Teleráne sme sa venovali tomu, aký vplyv má šum na náš spánok:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
