Dýchame automaticky, no nie vždy správne. Niekoľko minút vedomého dýchania denne môže znížiť stres a upokojiť telo.
Dýchanie je prvá aj posledná vec, ktorú v živote urobíme. Väčšinu času mu nevenujeme pozornosť, no práve v tom sa podľa vedcov skrýva jeho sila, píše BBC.
Novšie výskumy naznačujú, že niekoľko minút vedomého dýchania denne môže priniesť rýchlu úľavu od stresu a pri pravidelnom opakovaní podporiť aj dlhodobejšie zdravie.
Takzvaný breathwork, teda vedomá práca s dychom, pritom nie je žiadnou novinkou. Vychádza z dávnych tradícií, akými sú indická pránajáma či čínske čchi-kung cvičenia.
Moderná veda sa však teraz snaží presnejšie vysvetliť, prečo zmena tempa, rytmu a hĺbky dýchania dokáže ovplyvniť náladu, napätie v tele aj fungovanie nervového systému.
Vedci upozorňovali, že mnohí ľudia dýchajú príliš rýchlo a málo efektívne. Častým problémom je aj dýchanie ústami namiesto nosa. Práve to môže telo udržiavať v stave pohotovosti, akoby bolo stále pod tlakom.
The Guardian upozornil, že takzvané dysfunkčné dýchanie sa môže objaviť aj u inak zdravých ľudí. Odborníci pripomenuli, že správne dýchanie býva pomalé, tiché a nosom, kým problémové býva plytké, rýchle a často cez ústa. Podľa citovaných expertov sa tento problém môže týkať až 12 percent dospelých a pri astme býva ešte častejší.
Za účinkami dychových techník stojí najmä prepojenie s autonómnym nervovým systémom. Ten riadi základné telesné funkcie vrátane srdcovej frekvencie, trávenia či samotného dýchania.
Plytký a rýchly dych môže podporovať takzvanú stresovú reakciu bojuj alebo uteč. Naopak pomalé a hlbšie dýchanie nosom do brucha pomáha aktivovať režim odpočinku a regenerácie.
Práve preto sa do popredia dostali jednoduché techniky, ktoré si človek vie vyskúšať aj doma. Jednou z najčastejšie spomínaných je cyklické dýchanie.
Pri ňom človek dvakrát po sebe vdýchne nosom a potom dlho vydýchne ústami, až kým sa pľúca nevyprázdnia. Už päť minút denne môže počas mesiaca zlepšiť náladu a znížiť úzkosť.
Ďalšou známou metódou je box breathing. Pri nej sa štyri sekundy nadychujete, štyri sekundy dych zadržíte, štyri sekundy vydychujete a ďalšie štyri sekundy opäť počkáte. Odborníci ju spájajú nielen s upokojením, ale aj s lepším sústredením pred náročnou úlohou.
Podobne funguje aj technika 4 7 8, ktorá stavia na pomalom výdychu. Pri nej sa človek nadýchne na štyri sekundy, dych podrží na sedem a vydychuje osem sekúnd. Práve dlhší výdych podľa odborníkov vysiela telu signál, aby spomalilo.
Za obzvlášť sľubné považujú vedci aj takzvané koherentné dýchanie. Pri ňom sa človek nadychuje aj vydychuje približne päť sekúnd, bez zadržiavania dychu. Takýto rytmus znamená asi šesť dychových cyklov za minútu.
Výskumníci sa domnievajú, že práve tento vzorec môže pomáhať zosúladiť dýchanie s prirodzenými výkyvmi srdcovej frekvencie a krvného tlaku. Výsledkom môže byť lepšia schopnosť tela reagovať na stres.
Podobný princíp využíva aj metóda A52, pri ktorej po výdychu nasleduje krátka dvojsekundová pauza.
Výskum v tejto oblasti síce rýchlo napreduje, no stále nie je uzavretý. Vedci sa ešte len snažia určiť, ktoré techniky fungujú najlepšie a pre koho sú najvhodnejšie.
Opatrnosť sa odporúča najmä tehotným ženám a ľuďom s ochoreniami dýchacích ciest, ako sú astma či chronická obštrukčná choroba pľúc. V ich prípade je vhodné poradiť sa najprv s lekárom.
Pozrite si aj rozhovor z Telerána o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú stres a úzkosť:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
