Ak sedíte v kuse viac než pol hodiny, telu tým nemusíte prospievať. Nový výskum naznačuje, že pravidelné prestávky a ľahký pohyb môžu mať ochranný efekt.
Dlhé neprerušované sedenie nemusí byť problémom len pre chrbát či srdce. Nový výskum naznačuje, že ak človek sedí alebo leží počas dňa v kuse viac než 30 minút, môže mať vyššie riziko úmrtia na rakovinu, píše The Guardian.
Vedci sledovali viac ako 91-tisíc účastníkov britskej databázy UK Biobank. Pohyb im merali nositeľné zariadenia a ich zdravotný stav následne sledovali v priemere viac ako 12 rokov.
Výsledky ukázali, že rozhodujúce nemusí byť len to, koľko času človek presedí, ale aj to, či sedenie pravidelne prerušuje.
Najvýraznejšie sa riziko spájalo s dlhými úsekmi nečinnosti. Každá ďalšia hodina neprerušovaného sedenia alebo ležania počas bdelého stavu bola podľa výskumníkov spojená s približne o desať percent vyšším rizikom úmrtia na rakovinu. Naopak, prerušované sedenie sa v dátach spájalo s nižším rizikom.
Dobrou správou podľa autorov je, že pomôcť môže aj nenáročný pohyb. Nemusí ísť hneď o beh či intenzívny tréning. Výskumníci zistili, že nahradenie jednej hodiny dlhého sedenia ľahkou aktivitou, napríklad pomalou chôdzou alebo domácimi prácami, sa spája s o 12 percent nižším rizikom úmrtia na rakovinu.
Ak človek vymenil 30 minút nečinnosti za stredne intenzívny pohyb, riziko bolo nižšie o osem percent. Päť minút intenzívnej aktivity denne namiesto sedenia sa spájalo s poklesom rizika o 22 percent.
Vedúci autor štúdie Frederick Ho z University of Glasgow uviedol, že dôležitý je najmä fakt, že pohyb nemusí byť náročný. Podľa neho by ľudia nemali podceňovať ani krátku prechádzku po kancelárii či ľahkú domácu prácu.
Súčasné odporúčania sa často sústreďujú najmä na stredne intenzívne a intenzívne cvičenie, no nové dáta podľa výskumníkov ukazujú, že význam môže mať aj bežný pohyb počas dňa.
Autori však upozornili, že štúdia nepreukazuje priamu príčinu a následok. Išlo o pozorovací výskum, preto nemožno s istotou povedať, že samotné dlhé sedenie spôsobuje úmrtia na rakovinu.
Výsledky môžu ovplyvňovať aj ďalšie faktory, hoci výskumníci pri analýze zohľadnili vek, životný štýl, fajčenie, alkohol, stravu, sociálne podmienky aj zdravotný stav účastníkov.
Podobným smerom sa uberá aj ďalší aktuálny výskum, o ktorom informoval portál Health. Štúdia sledovala približne 11 500 dospelých počas dvojtýždňovej výzvy, v ktorej mali pravidelne vstávať a chodiť.
Ukázalo sa, že päťminútová prechádzka každú hodinu môže zlepšiť energiu, náladu aj pracovné sústredenie. Najčastejšie prestávky priniesli najväčšie zlepšenie, no hodinový rytmus bol podľa odborníkov najrealistickejší pre bežný deň.
Odborníci zároveň zdôraznili, že krátke prechádzky nenahrádzajú pravidelné cvičenie. Skôr pripomínajú, že zdravie neovplyvňuje len to, či si človek nájde čas na tréning, ale aj to, čo robí medzi nimi.
Praktické môžu byť malé zmeny, napríklad chôdza počas telefonátov, krátka prestávka po porade alebo nastavenie upozornenia, ktoré človeka prinúti vstať od stola.
To, ako sedíme, o nás vie veľa povedať. Viac sa dozviete v rozhovore:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo